◉ Eurofondy pre Slovensko sú predmetom hlasovania v Európskom parlamente
◉ Poslanci riešia možné zmrazenie financií kvôli obavám o právny štát
◉ Niektorí slovenskí europoslanci návrh odmietajú a hovoria o politickom tlaku
◉ Konečné rozhodnutie nemusí byť záväzné, ale môže ovplyvniť ďalší vývoj
Eurofondy sa dostali do centra pozornosti Európskeho parlamentu. V Bruseli sa totiž rozhoduje o kroku, ktorý môže výrazne ovplyvniť Slovensko. Hlasovanie sa týka návrhu, aby Európska komisia zvážila ich zmrazenie. Ide o reakciu na obavy z vývoja právneho štátu a ochrany verejných financií. Situácia vyvoláva napätie nielen medzi európskymi politikmi, ale aj medzi slovenskými zástupcami. Nie všetci však s takýmto postupom súhlasia. Diskusia ukazuje rozdielne pohľady na to, ako riešiť problémy v členských štátoch. V hre sú pritom miliardy eur, ktoré Slovensko využíva na rozvoj. Ako napokon dopadne hlasovanie a čo to bude znamenať pre krajinu?
Eurofondy a hlasovanie v Európskom parlamente
Európsky parlament bude hlasovať o udelení rozpočtového absolutória, teda o schválení hospodárenia Európskej komisie. Súčasťou procesu je však aj dodatok, ktorý upozorňuje na Slovensko. Ten žiada, aby Komisia zvážila použitie mechanizmu podmienenosti.
Tento nástroj slúži na ochranu európskych verejných zdrojov. Používa sa v prípadoch, keď existujú pochybnosti o tom, či štát dokáže dostatočne bojovať proti korupcii alebo zabezpečiť nezávislosť súdnictva. Práve tieto faktory môžu ovplyvniť, ako sa využívajú eurofondy.
Podobný postup už Európska únia použila aj voči Maďarsku. V prípade Slovenska by však nešlo o automatické rozhodnutie. Aj keby parlament návrh schválil, Európska komisia ho môže vnímať len ako politický signál.
Eurofondy a postoj slovenských europoslancov
Prekvapením je postoj niektorých slovenských zástupcov. Europoslanci za Progresívne Slovensko oznámili, že návrh nepodporia. Argumentujú najmä tým, že zmrazenie eurofondov by najviac zasiahlo bežných ľudí.
Vo svojom vyjadrení uviedli: „Rozumieme, že bez európskych peňazí Slovensko padne na kolená, akákoľvek dobrá či zlá bude jeho vláda. A tento pád by opäť najviac pocítili bežní ľudia, nie Fico a jeho oligarchovia,“. Zároveň dodali, že robia kroky, aby takémuto scenáru predišli.
Podobný postoj zaujal aj Branislav Ondruš zo strany Hlas-SD. Ten návrh kritizoval slovami: „Návrh nepodporím, pretože má rovnakú silu, ako keď náš parlament žiada domorodcov, aby zastavili lov tuleňov,“.
Podľa neho ide skôr o politický tlak než o reálne riešenie. Zároveň upozornil na nepresnosti v návrhu, napríklad tvrdenie o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov, ktoré už neplatí.
Myslíte si, že vláda momentálne rieši skutočné problémy Slovenska?
Eurofondy a obavy z vývoja právneho štátu
Dôvodom celej diskusie sú najmä zmeny, ktoré vláda prijala v poslednom období. Ide napríklad o úpravy Trestného zákona či zrušenie niektorých inštitúcií, ako bola NAKA alebo Úrad špeciálnej prokuratúry.
Podľa kritikov tieto kroky oslabujú boj proti korupcii. Poukazujú aj na fakt, že Slovensko riešilo v roku 2024 menej korupčných prípadov než v minulosti.
Nemecký europoslanec Daniel Freund v tejto súvislosti uviedol: „Odporúčame preto, aby bol voči slovenskej vláde spustený mechanizmus podmienenosti. Európske fondy sú na Slovensku v ohrození a musí sa vyvinúť vysoký tlak, aby boli ochránené,“.
Zároveň varoval: „Musíme sa postarať o to, aby sa z Fica nestal nový Orbán. Lebo sám hovorí, že ním chce byť,“. Podľa neho skúsenosti z iných krajín ukazujú, že zmrazenie eurofondov môže priniesť zmenu.
Eurofondy a čo bude nasledovať
Aj keď europarlament návrh podporí, konečné slovo nebude mať. Európska komisia môže rozhodnúť inak alebo zvoliť miernejší postup. V prípade tvrdších sankcií by navyše museli súhlasiť členské štáty v Rade EÚ.
Celý proces tak môže byť ešte dlhý a neistý. Isté však je, že eurofondy sa stali témou, ktorá presahuje ekonomiku a zasahuje aj do politických vzťahov v Európe.
Pre pridanie komentára sa prosím prihláste alebo zaregistrujte.