Merkelovej ostrý odkaz Európe! Dodávať zbrane Ukrajine nestačí, nepodceňujte Putina. Únia musí konať okamžite!

◉ Angela Merkelová upozornila, že samotné dodávky zbraní Ukrajine nestačia bez aktívnej diplomacie
◉ Bývalá kancelárka varuje Európu pred podceňovaním Vladimira Putina
◉ Odmietla možnosť stať sa mierovou vyslankyňou medzi Moskvou a Kyjevom
◉ Tvrdí, že s Kremľom musia rokovať iba lídri s reálnou politickou mocou

Angela Merkelová opäť vstúpila do verejnej debaty o vojne na Ukrajine a jej slová okamžite vyvolali silné reakcie. Bývalá nemecká kancelárka upozornila, že Európska únia podľa nej nedostatočne využíva svoje diplomatické možnosti. Hoci vojenskú pomoc Kyjevu označuje za správnu a potrebnú, zdôrazňuje, že samotné zbrane konflikt neukončia. Merkelová zároveň tvrdí, že európske štáty nesmú nechať rokovania s Moskvou iba na Spojené štáty a prezidenta Donalda Trumpa.

V rozhovore pre nemeckú televíziu WDR pripomenula aj skúsenosti zo studenej vojny. Podľa nej bola diplomacia vždy súčasťou bezpečnostnej stratégie popri vojenskom odstrašovaní. Varovala tiež pred stratou sebavedomia Európy voči Rusku. Jej vyjadrenia prichádzajú v čase rastúceho tlaku na Brusel, aby sa aktívnejšie zapojil do mierových rokovaní. Prečo však bývalá kancelárka odmieta možnosť osobne sprostredkovať mierové rozhovory?

Angela Merkelová tvrdí, že Európe chýba diplomatická odvaha

Bývalá šéfka nemeckej vlády označila doterajšiu vojenskú podporu Ukrajiny za nevyhnutnú. Podľa jej slov je správne, že západné štáty posilňujú obranyschopnosť Kyjeva aj vlastnú bezpečnosť. Zároveň však upozornila, že Európa nesmie zostať iba pri dodávkach zbraní.

„Myslím si, že vojenská podpora, ktorú sme dosiaľ poskytli Ukrajine, je absolútne správna. Tiež si myslím, že je správne, že robíme oveľa viac, ako je len podpora Ukrajiny, aby sme vytvorili odstrašujúci účinok,“ povedala Merkelová.

Následne však otvorene kritizovala nedostatočnú diplomatickú aktivitu Európskej únie. Podľa nej má Európa potenciál vstúpiť do rokovaní omnoho sebavedomejšie, no zatiaľ ho nevyužíva.

„Čo ľutujem, je, že podľa môjho názoru Európa dostatočne nevyužíva svoj diplomatický potenciál. Podceňovať Putina by bolo chybou, aj teraz. A nemať sebadôveru by bola rovnako veľká chyba,“ vyhlásila.

Merkelová zároveň pripomenula, že aj počas najnapätejších období studenej vojny fungovali diplomatické kanály paralelne s vojenským tlakom. Podľa nej ide o historickú skúsenosť, na ktorú by Európa nemala zabudnúť.

Angela Merkelová odmietla úlohu mierovej vyslankyne

V posledných týždňoch sa čoraz hlasnejšie diskutuje o možnosti vytvorenia pozície európskeho sprostredkovateľa pre rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou. Práve Angela Merkelová patrila medzi najčastejšie spomínané mená.

Dlhoročná kancelárka však potvrdila, že o takúto úlohu záujem nemá. Zdôraznila, že úspešné rokovania s Kremľom môžu viesť iba politici, ktorí majú aktuálny mandát a reálnu moc.

Podľa nej by sprostredkovateľ bez priameho politického vplyvu nedokázal pri rokovaniach presadiť potrebnú autoritu. Svoje stanovisko vysvetlila aj spomienkou na rokovania v Minsku po ruskej anexii Krymu.

„S prezidentom Putinom sme mohli viesť rozhovory len preto, že sme mali politickú moc, pretože sme boli hlavy vlád. Potrebujete túto moc. Ja osobne by som nikdy nepomyslela na to, aby som požiadala sprostredkovateľa, aby za mňa išiel do Minska a hovoril s Putinom,“ uviedla.

Jej vyjadrenia prichádzajú v období, keď sa pozornosť americkej administratívy čoraz viac presúva aj na napätie okolo Iránu. Európa sa tak podľa viacerých analytikov môže dostať na okraj rozhodovania o vlastnej bezpečnosti.

Angela Merkelová čelí kritike za svoju politiku voči Rusku

Napriek aktuálnym varovaniam zostáva meno bývalej kancelárky pre mnohých kontroverzné. Angela Merkelová totiž po ruskej invázii z februára 2022 čelila kritike za dlhoročnú energetickú závislosť Nemecka od ruského plynu.

Kritici jej vyčítajú, že počas šestnástich rokov vo funkcii zvolila voči Moskve príliš opatrný prístup. Terčom diskusií sa stali aj takzvané Minské dohody, ktoré pomáhala vyjednať spolu s bývalým francúzskym prezidentom Françoisom Hollandom.

Tieto dohody mali po roku 2014 zastaviť boje na východe Ukrajiny a stabilizovať situáciu po anexii Krymu. Napriek očakávaniam sa však prímerie dlhodobo neudržalo a konflikt postupne prerástol do rozsiahlej vojny.

Najnovšie slová Merkelovej tak opäť otvárajú otázku, či Európska únia dokáže vystupovať ako samostatný geopolitický hráč. Bývalá kancelárka totiž naznačuje, že ak európski lídri neprevezmú iniciatívu, rozhodovanie o budúcnosti kontinentu môže zostať výlučne v rukách Washingtonu a Moskvy.