Európsky parlament prijal vo štvrtok 12. novembra 2026 uznesenie týkajúce sa násilne deportovaných a presunutých ukrajinských detí. Za dokument hlasovalo 536 poslancov, proti bolo osem a ďalších 37 sa zdržalo. Europoslanci požadujú ich bezpečný a bezpodmienečný návrat, zastavenie nezákonných praktík na okupovaných územiach a vyvodenie zodpovednosti voči osobám zapojeným do deportácií.
Prijatý dokument odsudzuje systematické deportácie, násilné presuny, nezákonné adopcie, nútenú rusifikáciu, ideologickú indoktrináciu a militarizáciu ukrajinských detí. Poslanci zdôraznili, že Rusko má povinnosť zabezpečiť dodržiavanie práv detí nachádzajúcich sa pod jeho kontrolou. Uznesenie zároveň žiada zastavenie postupov, ktoré podľa europoslancov ohrozujú identitu, rodinné väzby a bezpečnosť maloletých.
Viac ako 20-tisíc zdokumentovaných prípadov
Podľa údajov citovaných v uznesení bolo k septembru 2026 overených 20 651 prípadov deportácií a násilných presunov ukrajinských detí. Dokument odhaduje, že približne 1,6 milióna ukrajinských detí naďalej žije na územiach kontrolovaných Ruskom. Tieto dve kategórie však nemožno zamieňať: nie každé dieťa žijúce pod okupáciou je zároveň evidované ako deportované.
Anketa: Mala by EÚ rozšíriť sankcie voči osobám zapojeným do deportácií ukrajinských detí?
K 28. októbru 2026 bolo podľa údajov uvádzaných v dokumente navrátených alebo zachránených 2 752 detí. Europarlament preto vyzval členské štáty EÚ, Ukrajinu a medzinárodné organizácie na posilnenie spolupráce pri identifikácii, vyhľadávaní a návrate nezvestných maloletých. Dôležitú úlohu má zohrávať aj dokumentovanie jednotlivých prípadov, ktoré môže slúžiť pri vyšetrovaní porušovania medzinárodného práva.
Deti nesmú byť predmetom politických dohôd
Jedným z kľúčových posolstiev uznesenia je odmietnutie politického podmieňovania návratu detí. Podľa europoslancov nesmie byť ich repatriácia predmetom územných ústupkov, výmen zajatcov ani iných dohôd uzatváraných počas mierových rokovaní. Bezpečný návrat detí považuje parlament za povinnosť vyplývajúcu z medzinárodného práva, nie za ústupok, ktorý môže jedna strana ponúkať druhej.
Uznesenie sa venuje aj tomu, čo sa deje s deťmi na okupovaných územiach. Europoslanci upozorňujú na riziká nútenej zmeny ich národnej identity, obmedzovania ukrajinského vzdelávania a zapájania do militarizačných programov. Požadujú zaručenie práva na vzdelávanie v ukrajinskom jazyku a možnosť bezpečne opustiť okupované územia.
Europarlament hovorí aj o genocíde
Osobitnú pozornosť vzbudila výzva, aby členské štáty Európskej únie formálne uznali konanie Ruska voči ukrajinským deťom za genocídu. Európsky parlament v uznesení uvádza, že tieto praktiky podľa jeho hodnotenia napĺňajú právnu definíciu genocídy. Ide o stanovisko politickej inštitúcie, ktoré samo osebe nenahrádza právoplatné rozhodnutie príslušného medzinárodného súdu.
Zobraziť zvyšok textu aj na tejto stránke
Europoslanci zároveň opätovne podporili Medzinárodný trestný súd a jeho zatykače vydané na ruského prezidenta Vladimira Putina a komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú v súvislosti s podozreniami z vojnového zločinu nezákonnej deportácie a presunu ukrajinských detí. Uznesenie zdôrazňuje, že vyšetrovanie sa nemá obmedzovať iba na najvyšších predstaviteľov štátu. Zodpovednosť sa má preverovať v celom reťazci osôb a organizácií podieľajúcich sa na týchto praktikách.
Za rezolúciu hlasovalo 536 europoslancov. Podporili ju aj slovenskí europoslanci z Progresívneho Slovenska, Miriam Lexmann z KDH, ale aj Branislav Ondruš z Hlasu či Monika Beňová zo Smeru. Avšak jej štyria kolegovia – Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová – hlasovali proti. Milan Uhrík a Milan Mazurek sa hlasovania zdržali.
Požiadavka na ďalšie sankcie
Parlament žiada aj ďalšie rozšírenie sankcií voči jednotlivcom a subjektom zapojeným do deportácií. Podľa ukrajinskej podpredsedníčky parlamentu Oleny Kondraťukovej má ísť aj o organizácie a podniky, ktoré sa podľa dostupných podkladov podieľajú na financovaní presunov či prevýchovy detí. Súčasťou medzinárodnej spolupráce má byť výmena informácií medzi príslušnými orgánmi vrátane Europolu, Eurojustu a ukrajinských inštitúcií.
Samotné hlasovanie vyjadrilo širokú podporu prijatému dokumentu, no uznesenie neznamená automatický návrat deportovaných detí ani okamžité prijatie nových sankcií. Ide o politické stanovisko Európskeho parlamentu a výzvu adresovanú Rusku, členským štátom a ďalším inštitúciám. Konkrétne opatrenia a ich uskutočnenie budú závisieť od ďalších rozhodnutí a medzinárodnej spolupráce.
Zdroje: rada.gov.ua; eurointegration.com.ua; oeil.europarl.europa.eu; topky.sk
Pre pridanie komentára sa prosím prihláste alebo zaregistrujte.