Dôvera patrí na Slovensku jednoznačne hasičom, ktorí v novom prieskume získali takmer jednomyseľnú podporu verejnosti.
Článok ukazuje, ktoré inštitúcie si udržali vysokú dôveryhodnosť a ktoré naopak čelia výraznej nedôvere.
Prinášame aj pohľad na rozdiely medzi voličmi jednotlivých politických strán.
Dozviete sa tiež, ako prieskum vznikol a aké boli jeho hlavné metodické pravidlá.

Prieskum verejnej mienky pravidelne ukazuje, ako obyvatelia Slovenska vnímajú jednotlivé štátne aj verejné inštitúcie. Dôvera patrí medzi dôležité ukazovatele, ktoré odzrkadľujú spokojnosť spoločnosti s ich fungovaním. Výsledky sa pritom môžu výrazne líšiť podľa typu inštitúcie aj podľa politických preferencií respondentov.

Niektoré organizácie si dlhodobo udržiavajú silnú podporu bez ohľadu na politické názory. Pri iných je situácia opačná a prevláda skôr nedôvera. Najnovší reprezentatívny prieskum agentúry AKO pre JOJ 24 priniesol viacero výrazných zistení. Ukázal nielen celkové poradie jednotlivých inštitúcií, ale aj rozdiely medzi voličmi politických strán. Ktoré inštitúcie získali najväčšiu podporu Slovákov a ktoré skončili na opačnom konci rebríčka?

Dôvera patrí jednoznačne hasičom

Najvyššiu dôveru získal Hasičský a záchranný zbor, ktorému verí až 96,9 percenta respondentov. Úplnú dôveru hasičom vyjadrilo 72,5 percenta opýtaných, zatiaľ čo nedôveru iba 1,9 percenta. Na druhom mieste skončila Slovenská akadémia vied, ktorej dôveruje 77,8 percenta respondentov. Tretiu priečku obsadila Ozbrojené sily SR so ziskom 72 percent.

Silnú podporu verejnosti získali aj miestne a mestské samosprávy, ktorým dôveruje 67,9 percenta ľudí. Do prvej päťky sa zaradila aj polícia so ziskom 64,1 percenta. Nadpolovičnú dôveru si udržali aj Ústavný súd SR (59,9 %), odbory (54,4 %), Európska únia (53,9 %) a cirkev (51,4 %). Presne polovica respondentov uviedla, že dôveruje súdom.

Dôvera pri prezidentovi a STVR už nestačí

Výrazný zlom nastáva pri hodnotení prezidenta Slovenskej republiky. Dôveru hlave štátu vyjadrilo 41 percent respondentov, zatiaľ čo 54,7 percenta uviedlo, že mu nedôveruje. Takmer tretina opýtaných, konkrétne 29,9 percenta, prezidentovi nedôveruje vôbec.

Podobne dopadla aj Slovenská televízia a rozhlas (STVR). Dôveruje jej 37,9 percenta respondentov, pričom 55,8 percenta jej vyjadrilo nedôveru. Úplnú dôveru deklarovalo iba 6,3 percenta opýtaných a úplnú nedôveru 24,1 percenta. Výsledky podľa autorov prieskumu ukazujú, že práve pri prezidentovi aj STVR už celková nedôvera prevyšuje dôveru.

Dôvera vláde a parlamentu je najnižšia

Najhoršie výsledky dosiahli dve najvýznamnejšie politické inštitúcie. Vláde SR dôveruje iba 22 percent respondentov. Naopak, 74,9 percenta jej nedôveruje a 44,1 percenta zvolilo odpoveď, že jej vôbec nedôveruje. Úplnú dôveru vláde vyjadrilo len 5,2 percenta opýtaných.

Ešte nižšie skončila Národná rada SR. Parlamentu dôveruje iba 19,1 percenta respondentov, zatiaľ čo 76,1 percenta mu nedôveruje. Úplnú dôveru deklarovalo len 2,9 percenta ľudí a až 37,6 percenta uviedlo, že parlamentu vôbec nedôveruje. utori prieskumu upozorňujú, že práve pri prezidentovi, STVR, vláde a parlamente je celková miera nedôvery vyššia ako miera dôvery.

Rozdiely medzi voličmi strán

Prieskum zároveň ukázal, že pri hasičoch sú rozdiely medzi voličmi jednotlivých strán minimálne. Úplnú dôveru im vyjadrilo 73 percent voličov PS, 79 percent voličov Smeru-SD, 78 percent voličov Republiky, 78 percent voličov Hlasu-SD, 79 percent voličov KDH, 81 percent Demokratov a 85 percent voličov SNS.

Výraznejšie rozdiely sa objavili pri hodnotení Európskej únie. Úplnú dôveru jej vyjadrilo 40 percent voličov PS, 22 percent voličov Hlasu-SD, 20 percent voličov SaS, ale len osem percent voličov Smeru-SD a sedem percent podporovateľov Republiky.

Pri vláde sú rozdiely ešte výraznejšie. Voliči Smeru-SD sú jedinou skupinou, v ktorej dôvera vo vládu prevyšuje nedôveru. Pri parlamente však prevažuje nedôvera medzi voličmi všetkých sledovaných politických strán.

Ako prieskum vznikol

Prieskum agentúry AKO sa uskutočnil od 8. do 14. júla 2026 na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov. Dáta boli zbierané telefonicky metódou CATI. Výskumná vzorka zodpovedala dospelej populácii Slovenska podľa veku, pohlavia, vzdelania, kraja aj národnosti. Respondenti zároveň nepoznali zadávateľa prieskumu.

Pri hodnotení jednotlivých inštitúcií si mohli vybrať z možností „úplne dôverujem“, „skôr dôverujem“, „skôr nedôverujem“, „vôbec nedôverujem“, „neviem“ a „nechcem odpovedať“. Každú inštitúciu posudzovali samostatne.

---

FAQ

Prečo majú hasiči najvyššiu dôveru zo všetkých inštitúcií?

Hasičský a záchranný zbor patrí medzi zložky, ktoré občania pravidelne vnímajú pri riešení mimoriadnych udalostí. Výsledky prieskumu ukazujú, že ich práca je naprieč politickým spektrom hodnotená veľmi pozitívne. Takmer všetky skupiny voličov im vyjadrili vysokú mieru dôvery.

Čo znamená, že prieskum je reprezentatívny?

Reprezentatívna vzorka znamená, že zloženie respondentov zodpovedá štruktúre dospelej populácie Slovenska. Zohľadňuje vek, pohlavie, vzdelanie, región aj národnosť. Výsledky je preto možné primerane zovšeobecniť na dospelú populáciu SR.

Prečo sa pri prezidentovi a STVR hovorí o prevahe nedôvery?

Pri oboch inštitúciách bol podiel respondentov, ktorí uviedli nedôveru, vyšší ako podiel tých, ktorí vyjadrili dôveru. Ide o hranicu, pri ktorej už negatívne hodnotenie prevláda nad pozitívnym. Prieskum to označuje za významný zlom v rebríčku.

Ako sa líšila dôvera podľa politických preferencií?

Najväčšie rozdiely sa ukázali pri hodnotení vlády a Európskej únie. Naopak, pri hasičoch boli rozdiely medzi voličmi jednotlivých strán len minimálne. To naznačuje, že niektoré inštitúcie spájajú spoločnosť viac než iné.

Akou metódou sa prieskum realizoval?

Agentúra AKO využila telefonické dopytovanie metódou CATI. Respondenti odpovedali na jednotné otázky a každú inštitúciu hodnotili samostatne. Takýto spôsob patrí medzi bežne používané metódy výskumu verejnej mienky.

Prečo sa súčty percent môžu mierne líšiť od sto percent?

Pri podrobnejších analýzach boli výsledky zaokrúhľované na celé čísla. Práve zaokrúhľovanie môže spôsobiť malé odchýlky v celkových súčtoch. Agentúra na túto skutočnosť vo svojej metodike upozornila.