NATO a jeho záväzky v prípade vojenského konfliktu sa dostali do centra diskusie po vyjadreniach premiéra Roberta Fica. Bývalá prezidentka Zuzana Čaputová reagovala na jeho slová a upozornila na význam spojeneckej obrany pre bezpečnosť Slovenska. Do debaty následne vstúpil Eduard Chmelár, ktorý sa vo svojej reakcii venoval premiérovmu výroku aj postoju bývalej hlavy štátu. Diskusia otvorila otázky týkajúce sa článku 5 Severoatlantickej zmluvy, vojny na Ukrajine a záväzkov Slovenska voči spojencom.

NATO zohráva významnú úlohu v bezpečnostnej politike Slovenska a jeho záväzky sa opäť stali predmetom verejnej diskusie. Vojna na Ukrajine a obavy z možného rozšírenia konfliktu vyvolávajú otázky, ako by mali jednotlivé členské štáty postupovať v prípade ďalšej vojenskej eskalácie. Práve tejto téme sa počas návštevy Prešova venoval aj slovenský premiér Robert Fico. Jeho vyjadrenia o možnom zapojení Slovenska do vojny a spojeneckých záväzkoch vyvolali reakcie ďalších verejne činných osobností. K premiérovým slovám sa vyjadrila aj bývalá prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá zdôraznila význam dôveryhodnosti spoločnej obrany. Do diskusie následne vstúpil politický analytik a niekdajší Ficov poradca Eduard Chmelár.

Ten sa vo svojom stanovisku venoval nielen interpretácii premiérových slov, ale aj reakcii bývalej prezidentky a ďalším otázkam slovenskej bezpečnostnej politiky. Pozornosť pritom upriamil aj na historické súvislosti vzniku Severoatlantickej zmluvy. Čo presne Fico povedal, prečo na jeho slová reagovala Čaputová a aké výhrady voči obom politikom vzniesol Chmelár?

NATO a hrozba vojny: Fico v Prešove hovoril o bezpečnosti Slovenska

Premiér Robert Fico sa počas štvrtkovej návštevy Prešova 17. septembra 2026 venoval aj vývoju vojny na Ukrajine a možným dôsledkom jej ďalšej eskalácie.

Podľa predsedu vlády je súčasná bezpečnostná situácia mimoriadne napätá. Vyjadril obavy, že hrozba rozsiahleho vojenského konfliktu v Európe je podľa jeho hodnotenia väčšia než v minulosti.

V tejto súvislosti zdôraznil, že nechce, aby sa Slovensko stalo súčasťou vojny Svoje stanovisko spojil aj s členstvom Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii a záväzkami, ktoré z neho vyplývajú. Premiér sa pritom odvolal na článok 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorý upravuje princíp kolektívnej obrany členských štátov.

„Áno, sme súčasťou NATO, vážime si to, záleží nám na spolupráci, na plnení záväzkov. Ale ako predseda vlády budem robiť všetko pre to, aby nikdy Slovensko nebolo zatiahnuté do vojnového konfliktu,“ uviedol Fico.

Predseda vlády tak vo svojom vyjadrení spojil rešpektovanie spojeneckých záväzkov so zámerom predísť zapojeniu Slovenska do vojenského konfliktu. Jeho slová však vyvolali diskusiu o tom, ako sa má tento postoj vykladať v súvislosti s princípom kolektívnej obrany.

NATO a článok 5: Čaputová upozornila na význam spojeneckých záväzkov

Na premiérove vyjadrenia reagovala aj bývalá prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá svoje stanovisko zverejnila na sociálnej sieti.

V reakcii zdôraznila, že odmietanie vojny podľa nej nemožno stavať do protikladu k dodržiavaniu záväzkov vyplývajúcich z členstva v Aliancii.

„Nie v mojom mene. Nikto rozumný nechce vojnu. Ani ja nie. Ale nikto zodpovedný by nemal spochybňovať naše záväzky v Aliancii. Sú totiž zároveň bezpečnostnou garanciou pre nás,“ napísala bývalá hlava štátu. Čaputová následne svoju argumentáciu rozšírila o význam dôvery medzi spojencami.

Podľa jej stanoviska je práve presvedčenie o fungovaní kolektívnej obrany jedným z faktorov, ktoré môžu odradiť potenciálneho útočníka od začatia vojenského konfliktu.

„Mier si želáme všetci. Ale bezpečnosť Slovenska neposilňujeme tým, že vyvolávame pochybnosti, či by v rozhodujúcej chvíli fungoval základný princíp našej spoločnej obrany. Práve na jeho dôveryhodnosti stojí odstrašenie, ktoré môže vzniku ďalšej vojny zabrániť,“ zdôraznila Čaputová.

Bývalá prezidentka tak reagovala predovšetkým na možné dôsledky pochybností o spojeneckých záväzkoch. Jej stanovisko následne vyvolalo ďalšiu reakciu, tentoraz zo strany politického analytika a niekdajšieho poradcu premiéra Eduarda Chmelára.

NATO rozdelilo názory: Chmelár kritizoval Čaputovú, no výhrady mal aj voči Ficovi

Eduard Chmelár sa vo svojom stanovisku venoval interpretácii premiérovho výroku aj reakciám, ktoré po jeho zverejnení nasledovali. Hoci sa pri tejto konkrétnej téme zastal Fica, zároveň uviedol, že voči predsedovi vlády má viaceré výhrady týkajúce sa jeho politických vyjadrení a praktických krokov.

Chmelár upozornil na rozdiel medzi premiérovou rétorikou o mieri a slovenským zbrojárskym priemyslom.

Poukázal pritom na to, že Slovensko sa podľa jeho tvrdenia počas Ficovej vlády zaradilo medzi najväčších výrobcov munície v NATO a hodnota vývozu zbraní dosahuje miliardy.

Premiérov spôsob komunikácie kritizoval aj nasledujúcimi slovami: „Robert Fico sa neraz vyjadruje ako bezškrupulózny dvojtvárny demagóg, ktorý domácej verejnosti sľubuje niečo celkom iné, než napokon dodá bruselskej elite,“ uviedol Chmelár.

Napriek tejto kritike sa však analytik nestotožnil s interpretáciou premiérovho výroku, podľa ktorej mal Fico spochybniť spojenecké záväzky Slovenska.

Podľa Chmelára bolo premiérovo vyjadrenie pravdepodobne formulované nešťastne a jeho zamýšľaný význam sa líšil od spôsobu, akým ho prezentovali niektoré médiá a predstavitelia opozície. Svoje vysvetlenie následne rozviedol. „Význam jeho výroku spočíva v tom, že nechce, aby niekto vyprovokoval globálny konflikt s Ruskom, do ktorého bude zatiahnuté kvôli platnosti článku 5 Severoatlantickej zmluvy aj Slovensko,“ napísal Chmelár.

Podľa analytika sa teda premiér neusiloval odmietnuť samotný princíp kolektívnej obrany, ale vyjadril obavy z možného rozšírenia vojenského konfliktu. Chmelár zároveň obvinil zahraničné médiá a domácu opozíciu z vytrhnutia premiérovho výroku z kontextu. Ide o jeho hodnotenie reakcií na Ficove slová.

NATO v centre ďalšej kritiky: Chmelár reagoval aj na stanovisko bývalej prezidentky

Osobitnú pozornosť venoval Chmelár bývalej prezidentke Zuzane Čaputovej. Jej reakciu na Ficove slová odmietol a kritizoval spôsob, akým sa zapojila do diskusie o bezpečnostných záväzkoch Slovenska. Vo svojom statuse použil voči bývalej hlave štátu aj osobne ladené a expresívne formulácie.

Čaputovej vyčítal najmä zverejnenie stanoviska s odkazom „Nie v mojom mene“, ktoré podľa jeho opisu sprevádzala fotografia zničenej ukrajinskej bytovky. Chmelár jej reakciu označil za „tragikomicky falošným až hysterickým spôsobom“ vyjadrený nesúhlas.

Podľa analytika jej stanovisko prispelo k šíreniu interpretácie premiérových slov, s ktorou sa on sám nestotožňuje. Kritiku zároveň rozšíril aj na domácu opozíciu. V tejto súvislosti spomenul europoslankyňu Luciu Yar, ktorú takisto zahrnul medzi verejne činné osoby kritizované vo svojom statuse.

Chmelárova výhrada smerovala predovšetkým k spôsobu, akým boli podľa neho Ficove slová prezentované verejnosti. Bývalá prezidentka vo svojom pôvodnom stanovisku naopak zdôrazňovala, že dôveryhodnosť záväzkov v rámci kolektívnej obrany považuje za dôležitú súčasť bezpečnosti Slovenska. Obaja tak vo svojich reakciách kládli dôraz na odlišné aspekty premiérovho vyjadrenia.

NATO a článok 5: Chmelár pripomenul historické súvislosti kolektívnej obrany

Ďalšiu časť svojho stanoviska venoval Chmelár samotnému zneniu článku 5 Severoatlantickej zmluvy.

Pripomenul, že pri príprave a ratifikácii zmluvy v roku 1949 došlo podľa jeho výkladu na podnet amerických kongresmanov k zmierneniu pôvodne navrhovaného znenia ustanovenia o kolektívnej obrane.

Analytik v tejto súvislosti upozornil, že článok 5 neznamená automatický záväzok každej členskej krajiny vyslať svoju armádu do vojenského konfliktu. Podľa Chmelára môže mať pomoc spojencov aj inú než priamo vojenskú podobu. Ako príklady uviedol dodanie prikrývok alebo obväzov.

Čo v skutočnosti upravuje článok 5? Článok 5 Severoatlantickej zmluvy stanovuje, že ozbrojený útok proti jednému alebo viacerým členom Aliancie v stanovenej oblasti sa považuje za útok proti všetkým.

Zmluva zároveň zaväzuje členské štáty poskytnúť napadnutému spojencovi pomoc prostredníctvom opatrení, ktoré jednotlivé krajiny považujú za potrebné. Tie môžu zahŕňať aj použitie ozbrojenej sily.

Ustanovenie teda neurčuje, že každý člen musí automaticky vyslať do konfliktu svoje ozbrojené sily. Zároveň však zakotvuje záväzok pomôcť napadnutému spojencovi.

Konkrétna podoba tejto pomoci nie je vopred jednotne určená pre všetky členské štáty.

Chmelár vo svojom stanovisku dospel aj k širšiemu záveru, keď uviedol, že NATO nepovažuje za záruku bezpečnosti Slovenska. Tým sa jeho postoj odlišuje od argumentácie bývalej prezidentky, ktorá vo svojej reakcii zdôraznila bezpečnostný význam spojeneckých záväzkov a ich dôveryhodnosti.

NATO, zbrojenie a mier: Chmelár vysvetlil, čo Ficovi vyčíta

V závere svojho stanoviska sa Chmelár opäť vrátil k premiérovi Robertovi Ficovi. Analytik uviedol, že za vecnú považuje kritiku zameranú na konkrétne kroky vlády v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky.

Výhrady voči predsedovi vlády spojil predovšetkým s mierovými iniciatívami, zbrojením a vývozom zbraní.

Svoj postoj formuloval aj nasledujúcimi slovami: „Fico napriek svojim nespočetným sľubom neurobil pre mier v skutočnosti vôbec nič, má kopec prázdnych rečí, ale nevyvinul žiadnu mierovú iniciatívu a v obrannej politike sa správa ako militarista, ktorý zbrojí ako zmyslov zbavený“.

Ide o Chmelárovo hodnotenie premiérových krokov a politických vyjadrení. Analytik zároveň odmietol spôsob, akým podľa jeho názoru niektorí predstavitelia opozície a médiá interpretovali Ficove slová o článku 5 Severoatlantickej zmluvy.

Diskusia medzi premiérom, bývalou prezidentkou a Chmelárom tak otvorila viacero otázok slovenskej bezpečnostnej politiky. Predmetom rozdielnych názorov zostáva predovšetkým interpretácia premiérovho výroku, význam spojeneckých záväzkov a vzťah medzi mierovou rétorikou a konkrétnymi krokmi štátu v oblasti obrany.

FAQ: Odborné otázky o NATO, článku 5 a kolektívnej obrane

1. Znamená aktivácia článku 5 NATO automatickú povinnosť Slovenska vyslať vojakov do vojenského konfliktu?

Nie, článok 5 Severoatlantickej zmluvy neurčuje automatickú povinnosť každého členského štátu vyslať svoje ozbrojené sily. Členovia Aliancie sa zaväzujú pomôcť napadnutému spojencovi prostredníctvom opatrení, ktoré považujú za potrebné, vrátane možnosti použitia ozbrojenej sily. Konkrétna forma pomoci preto nemusí byť pri všetkých členských štátoch rovnaká. Záväzok poskytnúť pomoc však zostáva súčasťou Severoatlantickej zmluvy.

2. Aký je vzťah medzi dôveryhodnosťou kolektívnej obrany a odstrašením potenciálneho útočníka?

Princíp kolektívnej obrany vychádza z predpokladu, že prípadný ozbrojený útok proti jednému členovi môže vyvolať reakciu ďalších spojencov. Dôveryhodnosť tohto záväzku môže ovplyvňovať rozhodovanie potenciálneho útočníka, pretože pri plánovaní konfliktu musí zohľadniť aj možnú reakciu ostatných členských krajín. Práve tento aspekt zdôraznila Zuzana Čaputová vo svojej reakcii na Ficove slová. Účinok odstrašenia však závisí od viacerých okolností a samotná existencia spojeneckého záväzku neznamená, že vojenský konflikt nemôže vzniknúť.

3. Prečo Eduard Chmelár nesúhlasí s interpretáciou Ficovho výroku o článku 5?

Chmelár zastáva názor, že premiér svojimi slovami nechcel spochybniť spojenecké záväzky Slovenska, ale upozorniť na riziko rozšírenia vojenského konfliktu s Ruskom. Podľa analytika bolo Ficovo vyjadrenie formulované nešťastne a následne interpretované spôsobom, ktorý nezodpovedal jeho zamýšľanému významu. Z tejto pozície kritizoval reakcie niektorých médií, opozície aj bývalej prezidentky. Ide však o Chmelárov výklad premiérovho výroku, nie o nezávisle potvrdené vysvetlenie Ficovho zámeru.

4. Aký význam má historická podoba článku 5 pre súčasné záväzky členských štátov NATO?

Severoatlantická zmluva bola podpísaná v roku 1949 a jej článok 5 zakotvuje princíp kolektívnej obrany. Znenie ustanovenia ponecháva jednotlivým štátom priestor na určenie konkrétnych opatrení, ktoré považujú za potrebné pri pomoci napadnutému spojencovi. Chmelár vo svojom stanovisku upozornil na historické okolnosti prípravy zmluvy a zdôraznil, že ustanovenie nepredpisuje automatické vyslanie armády každého členského štátu. Táto skutočnosť však neznamená neexistenciu záväzku pomôcť napadnutému spojencovi.

5. Aký rozdiel je medzi politickým vyjadrením premiéra o vojne a právnymi záväzkami Slovenska?

Politické vyjadrenie predsedu vlády predstavuje jeho verejne deklarovaný postoj k určitej otázke bezpečnostnej politiky. Medzinárodné záväzky Slovenska vyplývajú z príslušných zmlúv a ich konkrétneho znenia. Samotný výrok premiéra automaticky nemení povinnosti, ktoré Slovensku vyplývajú z členstva v NATO. Pri posudzovaní jeho významu je preto potrebné rozlišovať medzi politickou komunikáciou a právnym rámcom kolektívnej obrany.

6. Prečo Chmelár spojil diskusiu o NATO s výrobou a vývozom zbraní zo Slovenska?

Analytik svojou argumentáciou poukázal na rozdiel, ktorý podľa neho existuje medzi premiérovou mierovou rétorikou a krokmi Slovenska v oblasti zbrojárskeho priemyslu. Upozornil pritom na výrobu munície a vývoz zbraní v miliardových hodnotách, ktoré spomenul vo svojom stanovisku. Chmelár tak vyjadril výhrady k Ficovej obrannej politike aj napriek tomu, že sa zastal jeho konkrétneho výroku o článku 5. Rozsah výroby a vývozu, ktorý uviedol, by bolo potrebné posudzovať na základe aktuálnych hospodárskych a exportných údajov.