Zobraziť zvyšok textu aj na tejto stránke
Pri opise svojej práce v dozornej rade bol stručný. „Chodíme a odsúhlasujeme veci, klasika,“ mal povedať. Rovnako jednoznačne reagoval aj na otázku svojej kvalifikácie na výkon funkcie, v rámci ktorej má v mene štátu dohliadať na hospodárenie významného podniku s účasťou štátu. „Veď to nie je nič zložité,“ mal uviesť.
Energetika Slovensko zásobuje elektrinou približne 60 percent domácností
Rozsah spoločnosti ukazujú čísla uvedené v pôvodných podkladoch. Energetika Slovensko vznikla spojením ZSE Energia a Východoslovenskej energetiky a má približne 1,3 milióna zákazníkov. Podľa údajov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví citovaných v podkladoch od spoločnosti odoberá elektrinu približne 60 percent slovenských domácností. Tržby spoločnosti podľa poskytnutých informácií dosahujú približne 1,4 miliardy eur.
Aj preto priťahuje personálne obsadenie jej dozornej rady zvýšenú pozornosť. Ministerstvo hospodárstva v reakcii na Breznenovu nomináciu uviedlo, že splnil zákonom stanovené podmienky. Členom dozornej rady je podľa rezortu od septembra 2024.
Ministerstvo zároveň argumentovalo tým, že jeho nomináciu schválil aj druhý akcionár, spoločnosť E.ON. Nadácia Zastavme korupciu však upozornila na ustanovenie akcionárskej zmluvy, podľa ktorého sú akcionári povinní svoje nominácie navzájom podporiť.
Energetika Slovensko riešila aj medializovanú nomináciu kozmetičky
Jaroslav Breznen nie je prvým členom dozornej rady Energetiky Slovensko, ktorého profesijné pôsobenie vyvolalo verejnú pozornosť. Nadácia Zastavme korupciu už predtým upozornila na Marcelu Martonovú, ktorá pracuje ako kozmetička a zastávala funkciu predsedníčky dozornej rady.
Jej manželom je policajný vyšetrovateľ Igor Marton. Podľa informácií uvedených v podkladoch trikrát odmietol trestné oznámenie týkajúce sa predsedu Hlasu a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka v súvislosti s jeho cestou do Abú Zabí.
Martonová následne po medializácii prípadu z funkcie odišla. Prípad Jaroslava Breznena tak opäť upriamil pozornosť na spôsob, akým sú obsadzované miesta v dozornej rade spoločnosti Energetika Slovensko, a na otázku odborných predpokladov ľudí nominovaných štátom.
FAQ: Energetika Slovensko a nominácia do dozornej rady
Akú úlohu má dozorná rada spoločnosti Energetika Slovensko?
Dozorná rada predstavuje kontrolný orgán spoločnosti. V prípade Jaroslava Breznena ide podľa podkladov o výkon funkcie, pri ktorej má v mene štátu dohliadať na hospodárenie podniku. Samotný Breznen svoju činnosť opísal tak, že členovia chodia na zasadnutia a odsúhlasujú jednotlivé veci.
Aké profesijné skúsenosti má Jaroslav Breznen?
Breznen je živnostník a samostatne hospodáriaci roľník. Venuje sa spracovaniu a obchodu s drevom, dreveným výrobkom a podľa vlastného vyjadrenia aj stavebnej činnosti. Má titul inžiniera, ktorý podľa jeho profilu na sociálnej sieti získal na Technickej univerzite v Košiciach.
Akým spôsobom sa Jaroslav Breznen podľa svojich slov uchádzal o funkciu?
Breznen tvrdí, že si napísal žiadosť a ministerstvo presvedčil jeho životopis. Zároveň uviedol, že sa nepozná so žiadnym politikom. Ministerstvo hospodárstva oznámilo, že splnil zákonom stanovené podmienky.
Aký význam má Energetika Slovensko na slovenskom trhu?
Spoločnosť vznikla spojením ZSE Energia a Východoslovenskej energetiky. Podľa poskytnutých údajov má približne 1,3 milióna zákazníkov a odoberá od nej elektrinu asi 60 percent slovenských domácností. Uvádzané tržby spoločnosti predstavujú približne 1,4 miliardy eur.
Akú úlohu zohral pri nominácii druhý akcionár E.ON?
Ministerstvo hospodárstva uviedlo, že nomináciu Jaroslava Breznena schválil aj druhý akcionár E.ON. Podľa informácií Nadácie Zastavme korupciu však akcionárska zmluva obsahuje povinnosť akcionárov vzájomne podporovať svoje nominácie. Samotné schválenie druhým akcionárom je preto potrebné vnímať aj v kontexte tohto ustanovenia zmluvy.
Prečo sa nominácia porovnáva s prípadom Marcely Martonovej?
Martonová bola predsedníčkou dozornej rady Energetiky Slovensko a profesijne pracuje ako kozmetička. Nadácia Zastavme korupciu na jej pôsobenie upozornila ešte pred prípadom Breznena. Po medializácii prípadu Martonová z funkcie odišla.