Škandál v Európe: Nahrávky majú odhaľovať tajnú spoluprácu s Ruskom. Spomína sa aj Slovensko. Minister TO priznal!

◉ Maďarsko sa podľa zverejnených zistení malo angažovať pri návrhoch týkajúcich sa ruských mien na sankčných zoznamoch EÚ.
◉ Uniknuté prepisy a nahrávky mali zachytiť komunikáciu Pétera Szijjártóa s ruskými predstaviteľmi počas diskusií o ďalších sankciách.
◉ V jednom telefonáte zaznela aj zmienka o Slovensku pri návrhu na vyradenie jedného mena zo sankčného zoznamu.
◉ Reakcie z Európy sú ostré a viacerí politici otvorene hovoria o strate dôvery voči Budapešti.

Maďarsko sa opäť dostalo do centra pozornosti európskej politiky. Dôvodom sú nové zistenia o komunikácii šéfa maďarskej diplomacie s ruskými predstaviteľmi v čase, keď sa v Bruseli riešili ďalšie opatrenia proti Moskve. Prípad vyvolal otázky nielen o diplomatických kontaktoch, ale aj o hraniciach dôvery medzi členskými štátmi Európskej únie a NATO. Pozornosť vzbudila aj zmienka o Slovensku, ktorá zaznela v jednom z telefonátov. Maďarská strana však tvrdí, že išlo o štandardnú diplomatickú prax a odmieta, že by Rusku odovzdávala citlivé informácie. Kritici naopak hovoria o vážnom probléme, ktorý môže mať dosah na bezpečnostnú spoluprácu v Európe. Do diskusie sa zapojila Európska komisia, Poľsko aj Česko. Čo presne odhalili nahrávky a prečo z nich v EÚ rastie nervozita?

Maďarsko a nahrávky, ktoré otvorili citlivú tému

Podľa zistení konzorcia médií vrátane VSquare, The Insider, Delfi Estonia a ICJK presadzovala Budapešť zrušenie sankcií voči niektorým ruským podnikateľom. Zároveň mala vystupovať proti ďalším opatreniam zameraným na ruskú tieňovú flotilu ropných tankerov. Novinári sa odvolávajú na prepisy telefonátov medzi ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóom a ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, ale aj na komunikáciu s námestníkom ruského ministra energetiky Pavlom Sorokinom.

Práve Sorokina mal Szijjártó informovať o procese prijímania 18. balíka sankcií Európskej únie. Mimoriadnu pozornosť vyvolala aj analyzovaná zvuková nahrávka telefonátu z 30. augusta 2024. Rozhovor sa odohral krátko po návšteve maďarského ministra v Petrohrade. Lavrov v ňom podľa zistení žiadal maďarského ministra o pomoc pri vyradení Gulbachor Ismailovovej, sestry ruského miliardára Ališera Usmanova, zo sankčného zoznamu Európskej únie.

V tomto telefonáte mal Szijjártó povedať, že „spolu so Slovákmi“ predkladá návrh na jej vyradenie zo sankčného zoznamu EÚ. Ismailovovú napokon únia spolu s ďalšími dvoma ruskými predstaviteľmi zo zoznamu vyradila v marci 2025. Práve táto časť prípadu vyvolala zvýšený záujem aj v slovenskom priestore, keďže naznačuje možné prepojenie pri presadzovaní konkrétneho kroku v rámci sankčnej politiky.

🇭🇺❗️The media has leaked audio recordings of a conversation between Lavrov and Szijjarto, shedding light on their contacts amid the scandal over Budapest's possible transfer of details of closed discussions in the EU to Moscow, – VSquare pic.twitter.com/K1GLbB22bd

— MAKS 25 🇺🇦👀 (@Maks_NAFO_FELLA) March 31, 2026

Nahrávky a prepisy tak neotvorili iba otázku bežnej diplomacie, ale aj tému, ako ďaleko môže zájsť komunikácia členského štátu EÚ s Ruskom počas citlivých rokovaní o sankciách. V čase, keď sa Únia snaží pôsobiť jednotne, ide o mimoriadne citlivý moment.

Maďarsko odmieta obvinenia a hovorí o bežnej diplomacii

Szijjártó obvinenia zo spolupráce s Ruskom odmietol a celý prípad zľahčoval. Tvrdí, že o sankciách bežne rokuje aj s partnermi mimo Európskej únie. Zároveň naznačil, že jeho hovory odpočúvajú zahraničné spravodajské služby. Na adresu investigatívnych novinárov povedal, že odviedli výbornú prácu. „Dokázali, že verejne hovorím to isté, čo aj po telefóne,“ uviedol maďarský minister. Následne dodal: „Už štyri roky hovoríme, že sankčná politika je zlyhaním a spôsobuje viac škôd Európskej únii než Rusku,“ uviedol. Podľa neho Maďarsko nepodporí sankcie voči osobám alebo firmám, ktoré sú dôležité pre jeho energetickú bezpečnosť alebo pre dosiahnutie mieru.

Podobne reagoval aj hovorca maďarskej vlády pre medzinárodné otázky Zoltán Kovács. Pre Politico uviedol, že kontakty medzi Szijjártóom a Lavrovom predstavujú bežnú diplomatickú prax a nejde o výmenu citlivých informácií. „Nehovorí o prvkoch, ktoré Rusom nepatria; diskutujú o otázkach verejnej politiky týkajúcich sa Európskej únie,“ povedal Kovács. Zároveň dodal, že bez ohľadu na postoje lídrov EÚ sa maďarský minister snaží vystupovať ako sprostredkovateľ medzi Európou a Ruskom a vysvetľovať dôvody prijímaných rozhodnutí. Tvrdenia, podľa ktorých Maďarsko zdieľalo s Ruskom dôverné informácie, označil za „jednoducho nepodložené“.

Maďarská vláda teda stavia svoju obranu na tom, že komunikácia s Ruskom sama o sebe nie je dôkazom porušenia pravidiel. Kritici však upozorňujú, že problémom nie je iba samotný kontakt, ale aj časovanie, obsah rozhovorov a dôsledky pre dôveru medzi spojencami.

Maďarsko vyvolalo v EÚ aj NATO vlnu obáv

Szijjártó už 24. marca priznal, že s Ruskom komunikoval pred rokovaniami ministrov zahraničných vecí EÚ aj po nich. Okrem Moskvy spomenul aj Izrael, Srbsko, Turecko a ďalších partnerov. Aj vtedy to označil za štandardný spôsob diplomacie. Európska komisia však reagovala slovami, že takéto odhalenia sú „mimoriadne znepokojujúce“ a požiadala o vysvetlenie.

Ostrá reakcia prišla aj z Poľska. Premiér Donald Tusk uviedol, že ho tieto správy neprekvapili. Zároveň dodal, že je pri zdieľaní informácií na rokovaniach s Viktorom Orbánom opatrný a vystupuje „iba vtedy, keď je to naozaj nevyhnutné“. Podľa Politico Európska únia v poslednom období obmedzuje tok dôverných materiálov smerom do Maďarska a citlivé témy sa často riešia v menších skupinách popri summitoch.

Výrazný postoj zaujal aj český prezident Petr Pavel. Ten označil za absolútne neprijateľné, aby členský štát EÚ a NATO obchádzal pravidlá a delil sa s protivníkom o citlivé informácie, aj keby nešlo o utajované materiály. Podľa neho by Česko malo prehodnotiť vzťahy s Maďarskom vrátane rozsahu informácií, ktoré je ochotné zdieľať. V praktickej rovine navrhol obmedziť všetky vzťahy so Szijjártóom, pretože ho považuje za nedôveryhodného. Zároveň vyslovil presvedčenie, že o celej veci vedel aj premiér Viktor Orbán.

Celý prípad tak prerástol rámec jedného uniknutého telefonátu. Dnes už ide o širšiu debatu o tom, či Maďarsko stále pôsobí ako dôveryhodný partner pri spoločných európskych a bezpečnostných rozhodnutiach. A práve táto otázka môže mať v nasledujúcom období ešte väčšiu váhu než samotné vysvetlenia Budapešti.