Slovensko medzi slabšími krajinami EÚ? Fico odmieta katastrofické reči a odmieta tvrdenie, že sme čiernou dierou!

◉ Slovensko je podľa premiéra Roberta Fica krajinou, v ktorej sa nežije tak zle, ako tvrdia kritici.
◉ Vláda vzala na vedomie správu o produktivite a konkurencieschopnosti krajiny.
◉ Dokument upozorňuje, že krajina patrí v EÚ medzi slabšie v oblasti konkurencieschopnosti.
◉ Opozícia zo SaS tvrdí, že vláda pozná problémy, no neprichádza s riešeniami.

Slovensko sa opäť dostalo do ostrej politickej debaty o stave ekonomiky. Premiér Robert Fico po rokovaní vlády odmietol tvrdenia, že krajina je „čiernou dierou“. Pripustil, že nie všetko funguje ideálne, no zároveň zdôraznil, že obraz krajiny je podľa neho v kritike často vykresľovaný príliš negatívne. Reagoval na Správu o produktivite a konkurencieschopnosti Slovenska, ktorú kabinet vzal na vedomie. Dokument pripravil Inštitút pre stratégie a analýzy na Úrade vlády SR. Správa pomenúva desať hlavných prekážok, ktoré brzdia rast produktivity a konkurencieschopnosti. Podľa nej patrí Slovensko medzi štáty EÚ so slabšou konkurencieschopnosťou. V roku 2024 skončilo v rebríčku ISA na 23. mieste z 27 členských krajín Únie, hoci oproti roku 2022 si polepšilo o jednu priečku. Ako teda premiér vysvetľuje svoj optimizmus napriek kritickým údajom?

Slovensko podľa Fica nie je čierna diera

Robert Fico po rokovaní vlády uviedol, že slovenská ekonomika má svoje slabiny, no odmieta hodnotenia, podľa ktorých sa krajina prepadá do beznádeje. Premiér zdôraznil, že pri hodnotení situácie nechce počúvať len negatívne reakcie podnikateľského prostredia, ale zaujíma ho aj pohľad ľudí, ktorí žijú z vlastnej práce.

Ako predseda vlády sa prihlásil k ľavicovému a sociálnodemokratickému pohľadu na ekonomiku. Podľa jeho slov je dôležité sledovať nielen podnikateľov, ale aj zamestnancov a bežných občanov.

„Nie všetko je dokonalé. Ale nemôžem prijímať stále tie správy, že podnikatelia sú nespokojní. Však snáď je dôležité, aby boli spokojní ľudia, teraz nejde len o podnikateľov. Podnikatelia sú strašne dôležití, ale ja som predstaviteľ sociálnodemokratickej vlády, ja som ľavicový premiér a myslím si, že predovšetkým musíme hľadieť na tých ľudí, ktorí sa živia vlastnou prácou. Vnímam tieto charakteristiky, zaoberáme sa tým, rozmýšľame aj nad transakčnou daňou,“ konštatoval Fico.

Premiér zároveň upozornil na viacero oblastí, ktoré podľa neho ukazujú, že situácia nie je iba negatívna. Spomenul, že na Slovensko sa vracia viac ľudí, ako z neho odchádza, poukázal aj na rekordne nízku nezamestnanosť. Zdôraznil tiež, že ekonomika má ďalej rásť aj napriek problémom zahraničných obchodných partnerov. Ako pozitívny signál označil aj rast slovenského cestovného ruchu a očakávané nové investície.

Slovensko v správe ISA patrí medzi slabšie krajiny EÚ

Správa o produktivite a konkurencieschopnosti Slovenska, ktorú vláda vzala na vedomie, však ukazuje aj problematické miesta. Inštitút pre stratégie a analýzy na Úrade vlády SR v nej rozpracoval desať kľúčových prekážok, ktoré komplikujú zvyšovanie produktivity a konkurencieschopnosti.

Podľa správy sa Slovensko nachádza medzi menej konkurencieschopnými krajinami Európskej únie. V roku 2024 mu v rebríčku ISA patrila 23. pozícia z 27 členských štátov. V porovnaní s rokom 2022 si krajina polepšila o jedno miesto, no stále zostáva v spodnej časti hodnotenia.

Fico napriek tomu hovorí, že má dôvod pozerať sa na vývoj krajiny s optimizmom. Odmieta, že by Slovensko bolo miestom, kde sa nežije dobre.

„Ja som vcelku optimista, nepatrím medzi tých, ktorí by tvrdili, že Slovensko je čierna diera a som o tom absolútne presvedčený, že na Slovensku sa nežije tak zle, ako to hovorí opozícia a ako to médiá na Slovensku šíria,“ dodal Fico.

Slovensko podľa SaS zaostáva a vláda pozná diagnózu

Opozičná strana SaS číta správu úplne inak ako premiér. Podľa liberálov ide o vlastné vysvedčenie vlády, ktoré podľa nich potvrdzuje dlhodobé upozornenia opozície. Tvrdia, že Slovensko zaostáva, životná úroveň klesá a vláda nepredstavuje opatrenia, ktoré by dokázali ekonomiku rozhýbať.

Predseda SaS Branislav Gröhling kritizoval, že kabinet podľa neho opäť neprišiel s konkrétnymi prorastovými krokmi. Poukázal na to, že dokument hovorí o najnižších čistých mzdách Slovákov v rámci krajín V4 a zároveň spomína vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce.

„Dnes sme opäť čakali, že vláda konečne predstaví konkrétne prorastové opatrenia. Namiesto toho si schvaľuje materiál, v ktorom sama priznáva, že Slováci majú najnižšie čisté mzdy v rámci krajín V4. Ministerka hospodárstva Denisa Saková v tejto správe zároveň konštatuje, že Slovensko má extrémne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce a že náklady práce u nás za posledné roky dramaticky narástli. Inými slovami, vláda si dnes schvaľuje dôsledky vlastného vládnutia,“ vyhlásil predseda liberálov Branislav Gröhling.

Podpredseda SaS Marián Viskupič dodal, že problémom nie je len pomenovanie ťažkostí, ale najmä absencia riešení. Podľa neho vláda pozná stav ekonomiky, no stále nekoná tak, aby pomohla ľuďom aj hospodárstvu.

„Vláda dnes sama priznala, že Slovensko zaostáva. Teraz ešte musí nájsť odvahu priznať si, že za tento stav nesie zodpovednosť ona sama. A potom konečne začať robiť opatrenia, ktoré ľuďom a ekonomike reálne pomôžu,“ apeloval podpredseda strany Marián Viskupič.

Debata o tom, v akej kondícii je Slovensko, tak pokračuje v dvoch úplne odlišných rovinách. Premiér zdôrazňuje nízku nezamestnanosť, návrat ľudí do krajiny, rast ekonomiky, cestovný ruch a očakávané investície. Opozícia naopak upozorňuje na slabšiu konkurencieschopnosť, nízke čisté mzdy v rámci V4 a vysoké zaťaženie práce. Správa, ktorú vláda vzala na vedomie, sa tak stala nielen odborným dokumentom, ale aj ďalším bodom politického sporu.