Eduard Chmelár sa verejne postavil na stranu Jozefa Banáša v spore o knihu rozhovorov s Milanom Lasicom. Ostré slová adresoval predovšetkým kritikom svojho priateľa a otvoril aj otázku ich vlastnej minulosti. V rozsiahlej reakcii pripomenul Antichartu, Magdu Vášáryovú i rozdielne pohľady na morálny odkaz známeho humoristu. Kauza má pritom ďalšie pokračovanie, ktoré zasiahlo nielen Banášovu povesť, ale aj jeho profesionálnu kariéru.
Eduard Chmelár sa rozhodol vstúpiť do verejnej diskusie, ktorá v posledných dňoch rozvírila slovenské kultúrne a spoločenské prostredie. Spor o publikovanie dávnych rozhovorov medzi dvoma známymi osobnosťami prerástol pôvodný rámec literárnej kauzy. Do popredia sa dostali otázky dôvery, dodržiavania sľubov, politických postojov aj osobnej minulosti. Jednou z ústredných postáv celej záležitosti je spisovateľ Jozef Banáš, ktorého konanie vyvolalo ostrú kritiku. Napätie ešte zvýšili vyjadrenia rodiny zosnulého Milana Lasicu a zverejnenie starej korešpondencie. Verejnosť sa zároveň dozvedela o rozhodnutiach vydavateľstiev, ktoré majú pre autora konkrétne dôsledky. Chmelár, ktorý Banáša dlhodobo pozná, sa pôvodne do polemiky zapojiť nechcel. Napokon však zverejnil rozsiahle stanovisko, v ktorom svojim oponentom položil niekoľko nepríjemných otázok. Prečo sa rozhodol pripomenúť aj kontroverzné udalosti spred novembra 1989?
Eduard Chmelár sa zastal Banáša: Priateľov podľa nálady spoločnosti neopúšťa
Známy publicista vysvetlil, že ho k reakcii priviedol spôsob, akým sa začalo verejne hovoriť o jeho priateľovi Jozefovi Banášovi. Hoci nespochybňuje, že spisovateľ urobil chybu, nesúhlasí s rozsahom odsudzovania, ktoré podľa neho nasledovalo. „Jozef je stále môj priateľ, lebo ja si priateľov nevyberám podľa spoločenskej atmosféry, ani podľa politických názorov a už vôbec ich neopúšťam vtedy, keď sa im iní otáčajú chrbtom,“ napísal Eduard Chmelár.
Má Eduard Chmelár pravdu, keď kritizuje verejné útoky na Jozefa Banáša?
Zdôraznil, že Banáš svoje rozhodnutie už verejne oľutoval a ospravedlnil sa. Podľa Chmelára mal pri vydaní rozhovorov zámer priblížiť čitateľom myšlienky významného slovenského humoristu, hoci zvolený postup bol nesprávny. Ďalšie verejné útoky preto nepovažuje za primerané. „To, že mal Jozef postupovať inak, vie už aj on sám. Ale načo je dobré kopať do človeka, ktorý leží na zemi a ktorý o svojom skutku hovorí s pokorou a ľútosťou?“ položil otázku svojim čitateľom.
Eduard Chmelár pripomenul Antichartu a otvoril citlivú kapitolu minulosti
Jedna z najostrejších častí Chmelárovho stanoviska sa týka Milana Lasicu a herečky Magdy Vášáryovej. Publicistovi prekáža, že Banáš je podľa neho v súčasnej diskusii prezentovaný ako človek bez morálnych zásad, zatiaľ čo jeho kritici vystupujú z pozície nespochybniteľných autorít. Na podporu svojho názoru pripomenul účasť oboch umelcov na Anticharte, teda kampani komunistického režimu namierenej proti československému disentu a Charte 77.
„Anticharta nebol len formálny nevinný dokument. Na jej základe boli prenasledované, šikanované a väznené stovky ľudí,“ vyhlásil Chmelár. Magde Vášáryovej vyčíta jej postoj k otázke podpisu a Lasicovi spôsob, akým podľa jeho interpretácie túto udalosť neskôr hodnotil. V prípade herečky upozornil aj na jej pôsobenie počas normalizácie a na získanie titulu zaslúžilej umelkyne. Tieto okolnosti použil na spochybnenie predstavy, že by bola počas celého obdobia komunistického režimu prenasledovanou osobnosťou. Ide však o Chmelárovu interpretáciu historických udalostí, nie o samostatne overený záver o osobnej zodpovednosti jednotlivých umelcov.
Publicista zároveň tvrdí, že nechce spätne odsudzovať každého, kto musel počas minulého režimu robiť kompromisy. Problém vidí skôr v tom, keď sa podľa neho rovnaký meter neuplatňuje na všetkých. „Ja tieto veci neriešim, nič im nezazlievam, každý žil, ako vedel a vládal, ale akým právom sa nad niekoho vyvyšujú?“ uviedol.
Pre pridanie komentára sa prosím prihláste alebo zaregistrujte.