Spor medzi generálnym prokurátorom a krajskými prokurátormi z Žiliny – Tomášom Baloghom a Martinom Kováčom – sa začína vyostrovať. Obaja ho obviňujú z politicky motivovaného tlaku v prípadoch, ktoré sa dotýkajú strany Smer. Žilinka tieto tvrdenia razantne odmieta a označuje ich za „vedrá špiny“ vylievané na vedenie prokuratúry. „Rozumiem, že viacerí ste v danej veci v konflikte záujmov,“ odkázal poslancom a následne sa zdvihol a odišiel z rokovania.
Žilinka zdôraznil, že v sporných prípadoch musel konať, pretože inak by generálna prokuratúra „rezignovala na svoje kompetencie“. Odmieta však, že by do vyšetrovania zasahoval. Podľa neho je všetko len pokus o politický tlak zo strany niektorých poslancov.
Generálny prokurátor pod paľbou zo všetkých strán
Opozícia označila konanie koalície za snahu politicky ovplyvňovať dianie na prokuratúre. Juraj Krúpa zo SaS po výbore povedal, že vládna moc sa snaží zasahovať do personálnych rozhodnutí, na ktoré nemá právomoci. „Je to politický debakel tejto koalície,“ vyhlásil Krúpa. Opozícia hovorí o začiatku vojny prokurátorov, čo potvrdila aj bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Tvrdí, že vládna moc likviduje nezávislé inštitúcie boja proti korupcii.
Dve kľúčové kauzy, v ktorých sa mal Žilinka údajne angažovať, sa týkajú švagra premiéra Fica a vedúceho úradu vlády Juraja Gedru. V oboch prípadoch žilinskí prokurátori tvrdia, že boli tlačení k zmenám právnej kvalifikácie alebo k zrýchlenému ukončeniu prípadov.
Premiér Robert Fico sa do sporu zapojil cez sociálne siete. Naznačil, že Žilinkovo správanie môže súvisieť s jeho odmietavým postojom k skrátenému legislatívnemu konaniu pri rušení úradu na ochranu oznamovateľov. „Začína sa mi čistiť kalná voda,“ povedal Fico vo videu.
Zároveň sa otvorila aj otázka možného prísľubu doživotnej renty pre generálneho prokurátora. Zákon, ktorý Smer presadil, síce parlamentom prešiel, no prezident Pellegrini ho nepodpísal. Parlament sa neskôr nepokúsil veto prelomiť. Opozícia to považuje za pokus kúpiť si lojalitu Žilinku.
