Referendum prinieslo historicky najnižšiu účasť voličov v dejinách samostatného Slovenska.
Čitatelia sa dozvedia, ako výsledky hodnotí minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.
V článku nájdete aj informácie o otázkach, o ktorých občania rozhodovali.
Nechýba ani vysvetlenie, prečo sa jedna z navrhovaných otázok napokon v hlasovaní neobjavila.

Referendum patrí medzi najvýznamnejšie nástroje priamej demokracie, jeho úspech však závisí od účasti občanov. Ak sa na hlasovaní nezúčastní dostatočný počet oprávnených voličov, výsledok nemôže nadobudnúť platnosť. Práve takáto situácia nastala aj počas sobotného hlasovania.

Nízka účasť vyvolala okamžité reakcie predstaviteľov politických strán. Svoje stanovisko zverejnil aj minister vnútra a predseda koaličného Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok. Vo svojom vyjadrení ostro kritizoval iniciátorov referenda. Zároveň ich vyzval, aby prevzali zodpovednosť za výsledok. Čo presne minister odkázal a aké boli oficiálne výsledky hlasovania?

Referendum prinieslo rekordne nízku účasť

Minister vnútra a líder Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok označil sobotné hlasovanie za fiasko. Na sociálnej sieti reagoval na výsledok referenda, ktoré podľa oficiálnych údajov prilákalo iba 16,13 percenta oprávnených voličov.

Vo svojom stanovisku uviedol: „Historicky najnižšia účasť občanov v referende. Za toto fiasko by sa mali Demokrati Slovensku ospravedlniť a uhradiť jeho náklady.“

Podľa ministra by iniciátori referenda, ktorými bola mimoparlamentná strana Demokrati, mali niesť zodpovednosť za priebeh hlasovania aj za výdavky, ktoré si jeho organizácia vyžiadala.

Referendum rozhodovalo o dvoch otázkach

Na to, aby bolo referendum platné, je podľa zákona potrebná účasť viac ako polovice oprávnených voličov. Keďže účasť dosiahla len 16,13 percenta, hlasovanie sa stalo neplatným.

Občania rozhodovali o dvoch otázkach. Prvá sa týkala zrušenia tzv. doživotnej renty, ktorú poberajú vybraní ústavní činitelia, vrátane premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Druhá otázka smerovala k obnoveniu Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Išlo o desiate referendum v histórii samostatnej Slovenskej republiky.

Referendum malo pôvodne obsahovať tri otázky

Petičnú akciu za vyhlásenie referenda organizovala mimoparlamentná strana Demokrati. Pôvodný návrh obsahoval tri otázky.

Jedna z nich sa týkala skrátenia volebného obdobia. Prezident SR Peter Pellegrini ju však do referenda nezaradil. Ako uviedol, dôvodom bol rozpor navrhovanej otázky s Ústavou Slovenskej republiky.

Výsledkom bolo, že občania hlasovali iba o dvoch otázkach, pričom pre nízku účasť sa referendum skončilo ako neplatné.

FAQ

Prečo bolo referendum neplatné?

Referendum nedosiahlo zákonom požadovanú účasť viac ako 50 percent oprávnených voličov. Zúčastnilo sa na ňom len 16,13 percenta voličov. Z tohto dôvodu jeho výsledok nemá právne účinky.

Aké otázky boli predmetom referenda?

Občania hlasovali o zrušení tzv. doživotnej renty a o obnovení Úradu špeciálnej prokuratúry spolu s Národnou kriminálnou agentúrou. Obe otázky boli súčasťou konečnej podoby referenda. Iná navrhovaná otázka do hlasovania zaradená nebola.

Prečo sa nehlasovalo o skrátení volebného obdobia?

Prezident Peter Pellegrini túto otázku nezaradil. Podľa jeho stanoviska bola v rozpore s Ústavou SR. Preto sa v referende objavili iba dve otázky.

Kto inicioval referendum?

Petíciu za vyhlásenie referenda pripravila mimoparlamentná strana Demokrati. Jej cieľom bolo predložiť občanom pôvodne tri otázky. Do finálnej podoby sa však dostali iba dve.

Ako reagoval Matúš Šutaj Eštok?

Minister vnútra označil výsledok za fiasko. Zároveň vyzval iniciátorov referenda na ospravedlnenie a úhradu nákladov spojených s jeho organizáciou. Svoje stanovisko zverejnil prostredníctvom sociálnej siete.

Aký význam má účasť pri referende?

Účasť je rozhodujúca pre platnosť výsledku. Slovenská legislatíva vyžaduje, aby sa hlasovania zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov. Ak táto podmienka nie je splnená, referendum je neplatné bez ohľadu na výsledok hlasovania.