Trinásty dôchodok sa stal predmetom ostrého politického sporu po vyjadreniach predsedu SaS Branislava Gröhlinga. Ten pripustil, že dávku by v budúcnosti nemuseli dostávať všetci seniori. Ministri Erik Tomáš a Robert Kaliňák varujú pred rozsiahlym zásahom do príjmov dôchodcov. Podrobné údaje Sociálnej poisťovne ukazujú, koľkých poberateľov starobných dôchodkov by sa prípadné obmedzenie mohlo týkať.
Trinásty dôchodok patrí medzi témy, ktoré na Slovensku vyvolávajú mimoriadne silné reakcie. Pre mnohých seniorov predstavuje každoročný príspevok vítané prilepšenie k ich príjmom. Jeho budúcnosť sa však opäť dostala do centra politickej diskusie. Predseda opozičnej strany SaS Branislav Gröhling totiž pripustil zásadnú zmenu v jeho vyplácaní. Namiesto súčasného plošného systému by podľa predstáv liberálov mali peniaze smerovať predovšetkým dôchodcom s nižšími príjmami. Po jeho vyjadreniach nasledovala ostrá reakcia vládnych predstaviteľov, ktorí začali hovoriť o státisícoch ľudí ohrozených stratou dávky. Do sporu sa zapojili aj ministri Erik Tomáš, Ladislav Kamenický a Robert Kaliňák. Redakcia denníka Plus JEDEN DEŇ preto získala podrobné údaje Sociálnej poisťovne o výške vyplácaných penzií. Koľkých seniorov by sa plánované obmedzenie mohlo v skutočnosti dotknúť?
13. dôchodok iba pre ľudí s nižšími penziami? Gröhling spomenul hranicu 500 eur
O možnosti zmeniť systém vyplácania 13. dôchodkov hovoril predseda SaS Branislav Gröhling v rozhovore pre portál 360tka. Liberáli podľa neho zvažujú adresnejší prístup, pri ktorom by sa pomoc sústredila na dôchodcov s nižšími príjmami. Počas rozhovoru padla aj suma približne 500 eur mesačne. Moderátorka Gabriela Kajtárová sa preto Gröhlinga opýtala, či by seniori s vyšším dôchodkom o mimoriadnu dávku prišli. Jeho odpoveď bola jednoznačná: „Áno, prídu.“ Zároveň však zdôraznil, že SaS uvažuje o systéme naviazanom na medián dôchodkov a konečná podoba prípadného opatrenia by sa ešte musela dohodnúť. Hranica 500 eur teda zatiaľ nepredstavuje definitívne schválený návrh.
Mali by 13. dôchodok dostávať všetci dôchodcovia?
Gröhlingove slová okamžite vyvolali reakcie predstaviteľov vlády. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) zverejnil na sociálnej sieti časť rozhovoru a kritizoval predstavu, podľa ktorej by dôchodcovia s penziou nad 500 eur stratili nárok na 13. dôchodok. Ešte ostrejšie reagoval minister práce Erik Tomáš (Hlas). Ten upozornil, že pri takto nastavenej hranici by mohlo o dávku prísť takmer 80 percent seniorov. „Pokiaľ budú oni vo vláde, SaS a súčasná opozícia, tak jednoducho 80 percent z vás už 13. dôchodok nikdy neuvidí,“ vyhlásil. Minister zároveň odmieta predstavu, že by sa táto dávka mala posudzovať rovnako ako sociálna pomoc. „Je to dôchodková dávka, nie je to sociálna dávka, preto má na ňu nárok každý dôchodca, každý, ktorému vznikol nárok na dôchodok,“ vysvetlil.
Trinásty dôchodok rozhádal aj Kaliňáka s Gröhlingom. Padli ostré obvinenia
Politická prestrelka pokračovala v sobotu 17. októbra 2026 v relácii Sobotné dialógy STVR. Predseda SaS sa v diskusii stretol s ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer). Hoci sa debata venovala aj financovaniu Ukrajiny, politici sa dostali k otázke dôchodkov. Kaliňák spojil možné obmedzenie 13. dôchodkov s financovaním pomoci Kyjevu. „Čiže de facto dôchodky, 13. dôchodok, ktoré zoberiete slovenským dôchodcom, dáte Ukrajine,“ vyhlásil. Gröhling reagoval tvrdením, že štát si na vyplácanie 13. dôchodkov požičiava približne 900 miliónov eur. „Prečo nerozprávame o tom, že majú dôchodcovia dostať 12 plnohodnotných dôchodkov?“ pýtal sa.
Kaliňák v kritike pokračoval a svojmu politickému oponentovi položil ďalšiu otázku: „Ste dnes počuli, že SaS chce zobrať 80 % dôchodcom 13. dôchodok a chce ho dať Ukrajine?“ Neskôr časť diskusie zverejnil aj na sociálnej sieti. Gröhling naopak upozorňoval na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Podľa neho môže po parlamentných voľbách v roku 2027 vzniknúť problém s financovaním dávky v súčasnej podobe. „13. dôchodky, ktoré idú na dlh, splácajú pracujúci,“ argumentoval. Minister obrany však svoje tvrdenie o presmerovaní peňazí na Ukrajinu zopakoval slovami: „Je to jednoduchá a pravdivá skratka, že to odovzdáte Ukrajine,“ reagoval Kaliňák. Išlo však o jeho politické tvrdenie, nie o preukázaný rozpočtový plán SaS na presun týchto prostriedkov.
Skutočný rozsah možných zmien približujú údaje Sociálnej poisťovne, ktoré získal denník Plus JEDEN DEŇ. Jej hovorca Martin Kontúr uviedol, že „Najaktuálnejšiu podrobnú tabuľku s takto sledovanými údajmi máme uzavretú k 30. júnu 2026,“ pričom dôchodky sú v nej rozdelené do 50-eurových intervalov. K uvedenému dátumu sa na Slovensku vyplácalo celkovo 1 145 392 starobných dôchodkov. Až 989 488 z nich prevyšovalo sumu 500 eur mesačne. Pod touto hranicou alebo priamo na nej bolo 155 904 dôchodkov. Tieto údaje naznačujú, že prípadné zavedenie limitu by mohlo mať oveľa väčší dosah, než si mnohí predstavujú.
Pri porovnaní týchto čísel s vyjadreniami vládnych ministrov vzniká zaujímavý obraz. Erik Tomáš a Robert Kaliňák upozorňovali na približne 80-percentný podiel dotknutých seniorov. Štatistika starobných dôchodkov pritom ukazuje až 86,4 percenta nad hranicou 500 eur. Ak by teda nové pravidlá skutočne vylúčili všetkých poberateľov starobného dôchodku nad uvedenou sumou, o 13. dôchodok by teoreticky mohlo prísť takmer 990-tisíc poberateľov. Toto porovnanie však platí iba pre modelový limit 500 eur a pre starobné dôchodky. Nezahŕňa všetky ostatné druhy dôchodkov a nemožno ho automaticky vydávať za presný podiel všetkých dôchodcov na Slovensku.
Aké úspory by priniesli škrty?
Výška 13. starobného dôchodku v roku 2026 dosahuje podľa uvedených údajov 667,30 eura, hoci pri niektorých čiastkových dôchodkoch môže byť vyplácaná suma nižšia. Pre seniora, ktorý by o plnú dávku prišiel, by to znamenalo ročný výpadok príjmu práve v tejto výške. Redakcia Plus JEDEN DEŇ preto prepočítala aj možný dosah na štátnu pokladnicu. Ak by sa plná dávka nevyplatila všetkým 989 488 poberateľom starobného dôchodku nad hranicou 500 eur, teoretická ročná úspora by predstavovala približne 660 miliónov eur. Ide o orientačný matematický odhad, nie o oficiálne vyčíslenie schválenej reformy.
Štatistiky zároveň ukazujú, aké výrazné rozdiely sú medzi jednotlivými vyplácanými penziami. Sociálna poisťovňa evidovala 482 starobných dôchodkov s mesačnou sumou najviac 50 eur. Na opačnom konci sa nachádzalo 100 starobných dôchodkov presahujúcich 2 500 eur mesačne. Pri posudzovaní týchto údajov je však potrebné brať do úvahy aj súbeh starobnej penzie s vdovským alebo vdoveckým dôchodkom. Samotná výška jednej dávky preto nemusí vždy vystihovať celkový mesačný príjem konkrétneho seniora.
Budúcnosť 13. dôchodkov tak zostáva otvorenou politickou otázkou. Kým SaS zdôrazňuje potrebu adresnej pomoci a zodpovednejšieho hospodárenia, vládni predstavitelia obhajujú zachovanie dávky pre všetkých oprávnených dôchodcov. Žiadna z diskutovaných zmien s hranicou 500 eur však zatiaľ nebola schválená. Predložené čísla iba približujú, aké rozsiahle dôsledky by takéto rozhodnutie mohlo mať. Definitívny počet dotknutých ľudí by závisel od presných podmienok prípadnej reformy.
FAQ: Najčastejšie otázky o 13. dôchodku
1. Aký je rozdiel medzi adresným a plošným vyplácaním 13. dôchodku?
Pri plošnom systéme majú na dávku nárok všetci dôchodcovia, ktorí spĺňajú zákonné podmienky, bez ohľadu na výšku svojej penzie. Adresný systém by zaviedol dodatočné kritériá, napríklad výšku dôchodku alebo príjmu. Cieľom takéhoto modelu by bolo sústrediť verejné prostriedky na ľudí s nižšími príjmami.
2. Čo by znamenalo naviazanie nároku na medián dôchodkov?
Medián je hodnota, ktorá rozdeľuje sledovanú skupinu dôchodkov na dve rovnako početné časti. Polovica dôchodkov sa nachádza pod touto hodnotou a polovica nad ňou. Ak by sa hranica nároku na 13. dôchodok určovala podľa mediánu, mohla by sa meniť spolu s vývojom penzií, pričom konkrétny výsledok by závisel od zákonného nastavenia.
3. Prečo sa údaje o starobných dôchodkoch nemusia rovnať počtu všetkých seniorov?
Štatistika starobných dôchodkov nezahŕňa automaticky všetky dôchodkové dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou. Existujú napríklad aj invalidné, vdovské, vdovecké či sirotské dôchodky. Pri vyhodnocovaní návrhu preto treba presne určiť, na ktoré skupiny poberateľov by sa nové pravidlá vzťahovali.
4. Ako vznikol odhad úspory približne 660 miliónov eur?
Odhad vychádza z počtu 989 488 starobných dôchodkov nad hranicou 500 eur a z plnej dávky 667,30 eura. Ich vynásobením vychádza približne 660,25 milióna eur. Ide o zjednodušenú kalkuláciu, ktorá nezohľadňuje všetky osobitosti dôchodkových nárokov ani prípadné prechodné opatrenia.
5. Prečo je pri hodnotení návrhu dôležitý súbeh viacerých dôchodkov?
Niektorí seniori dostávajú okrem starobného dôchodku aj pozostalostnú dávku. Ich celkový mesačný príjem tak môže byť vyšší než suma samotného starobného dôchodku. Ak by zákonodarcovia zaviedli príjmový limit, museli by určiť, či sa bude posudzovať iba jedna dôchodková dávka, alebo ich súčet.
6. Mohlo by sa obmedzenie 13. dôchodkov dotknúť už najbližšieho vyplácania?
Predmetom politickej diskusie je zatiaľ predstava možnej budúcej reformy, nie schválený zákon s uvedeným limitom. Samotné vyjadrenia predsedu opozičnej strany nemenia platné podmienky nároku. Akákoľvek zmena by musela prejsť príslušným legislatívnym procesom.
Pre pridanie komentára sa prosím prihláste alebo zaregistrujte.