Transakčná daň opäť rozdelila politikov. Taraba kritizuje dohodu, Šimečka varuje pred oveľa vážnejším problémom

Transakčná daň má byť podľa oznámenej dohody zrušená až koncom roka 2027.
Tomáš Taraba tento termín kritizuje a tvrdí, že príjmy z dane zodpovedajú objemu financií určených na stranícke priority.
Michal Šimečka upozorňuje na riziko vyššieho deficitu a možnú krízovú situáciu verejných financií.
V diskusii zazneli aj návrhy na šetrenie štátu, otázky okolo dlhovej brzdy a možné zásahy do fungovania ministerstiev.

Transakčná daň sa opäť dostala do centra politickej diskusie o stave slovenských verejných financií. Spor tentoraz nevyvoláva iba samotná existencia opatrenia, ale predovšetkým plánovaný termín jeho skončenia. Téma sa otvorila v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Tomáš Taraba a predseda PS Michal Šimečka pritom hovorili nielen o dani, ale aj o výdavkoch štátu a pripravovanom rozpočte. V niektorých pohľadoch sa ich názory priblížili, v ďalších sa výrazne rozchádzali. Do diskusie vstúpila aj otázka ústavnej dlhovej brzdy a budúceho vývoja deficitu. Taraba otvoril tiež tému možného šetrenia na štátnych funkciách a ministerstvách. Šimečka zase upozorňoval na dôsledky, ktoré by podľa neho mohlo mať pokračovanie súčasného spôsobu hospodárenia. Prečo Taraba považuje dohodnutý termín za výsmech a čoho sa obáva Šimečka?

Transakčná daň a spor o termín jej zrušenia

Exminister životného prostredia a od štvrtka 1. októbra poslanec Národnej rady SR Tomáš Taraba, ktorý je nezaradený, kritizoval dohodu oznámenú po piatkovej koaličnej rade. Podľa nej má transakčná daň skončiť až koncom roka 2027, teda v období mandátu nasledujúcej vlády. Taraba takýto postup označil za výsmech. „Mohli si to odpustiť,“ povedal v relácii TA3 V politike. Zároveň pripomenul pôvodný charakter opatrenia: „Transakčná daň bola prijatá ako dočasné opatrenie na sanáciu verejných financií, nerozumiem preto tomuto rozhodnutiu,“

Taraba spája rozhodnutie o termíne zrušenia dane aj s presadzovaním straníckych priorít. Podľa jeho slov sa objem peňazí potrebných na tieto priority približuje príjmom z transakčnej dane. „Keď si zrátate ten objem financií v rámci straníckych priorít, tak korešponduje s výškou príjmov, ktoré pochádzajú z transakčnej dane,“ vyhlásil.

Transakčná daň otvorila aj debatu o šetrení štátu

Pri príprave budúcoročného rozpočtu chce Taraba podľa svojich slov presadzovať úspory predovšetkým na strane štátnych výdavkov. Ako možné opatrenia spomenul zníženie počtu podpredsedov parlamentu či štátnych tajomníkov. Zároveň vyjadril názor, že svoje opodstatnenie už stratili Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a tiež Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR.

Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka uviedol, že s viacerými Tarabovými názormi súhlasí. Zároveň však namietal, že podobné návrhy od bývalého vicepremiéra nezaznievali už počas jeho pôsobenia vo vláde. Šimečka upozornil najmä na možnosť, že skutočný deficit verejných financií môže prekročiť hodnotu, s ktorou počíta návrh rozpočtu. „Obávam sa, že v skutočnosti bude deficit vyšší a ďalšia vláda bude riešiť krízovú situáciu, lebo Slovensku bude hroziť bankrot,“ vyhlásil.

Transakčná daň, deficit a dlhová brzda

Šimečka v diskusii poukázal aj na povinnosti vyplývajúce z ústavného zákona. Podľa jeho slov má vláda predložiť na rokovanie vyrovnaný rozpočet. „Parlament ho nemusí schváliť, keďže vieme, že by znamenal dramatický hospodársky prepad, no ak vláda predloží deficitný rozpočet, porušuje ústavný zákon a je reálne riziko, že Ústavný súd povie, že rozpočet je v rozpore s ústavou,“ uviedol.