Unikli informácie o predvolebnej kampani na Slovensku. Minister mal požiadať Putina, aby ovplyvnil voľby na Slovensku v prospech Pellegriniho a Smeru

◉ Rusko sa podľa zverejneného prepisu objavuje v údajnej snahe ovplyvniť situáciu okolo slovenských volieb v roku 2020.
◉ Maďarský minister Péter Szijjártó mal podľa týchto informácií hovoriť so Sergejom Lavrovom o ceste Petra Pellegriniho do Moskvy.
◉ Investigatívny novinár Szabolcs Panyi zverejnil obsah uniknutého rozhovoru, ktorý vyvolal nové otázky o zahraničnom vplyve.
◉ Ivan Korčok žiada od ministra zahraničných vecí Juraja Blanára okamžitú diplomatickú reakciu a vysvetlenie zo strany Maďarska.

Rusko sa opäť dostalo do centra pozornosti slovenskej politiky. Dôvodom sú informácie, ktoré vychádzajú z uniknutého prepisu telefonátu a z následnej ostrej reakcie Ivana Korčoka. Podľa zverejneného obsahu mal maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v roku 2020 komunikovať so Sergejom Lavrovom o téme, ktorá sa týkala Slovenska. V hre mala byť predvolebná cesta Petra Pellegriniho do Moskvy.

Zverejnené tvrdenia pritom naznačujú, že takýto krok mohol mať politický význam pre vtedajšie mocenské usporiadanie. Celá vec okamžite vyvolala otázky o možnom zahraničnom zasahovaní aj o tom, ako by na ňu mala slovenská diplomacia reagovať. Korčok v tejto súvislosti upozornil aj na rozdielny meter pri hodnotení podobných situácií. Pripomenul, že pri iných krajinách zaznievali tvrdé vyhlásenia aj bez dôkazov. Bude mať táto kauza reálnu diplomatickú dohru?

Rusko v uniknutom prepise vyvoláva vážne otázky

Podľa textu, ktorý zverejnil investigatívny novinár Szabolcs Panyi, mal Péter Szijjártó v roku 2020 so Sergejom Lavrovom riešiť pomoc pre Petra Pellegriniho v súvislosti s predvolebnou cestou do Moskvy. Z uniknutého rozhovoru vyplýva, že maďarský minister mal Lavrovovi vysvetľovať, že pre Maďarsko je „kľúčovo dôležité“, aby na Slovensku pokračovala vtedajšia koalícia. Zároveň mal zaznieť aj odkaz, že prijatie Pellegriniho v Moskve by mu „veľmi pomohlo vyhrať voľby“.

Práve tieto slová patria medzi najcitlivejšie časti celej kauzy. Ak totiž zverejnený prepis verne zachytáva obsah komunikácie, Rusko sa v ňom nespomína iba okrajovo, ale ako faktor, ktorý mohol mať pomôcť pri domácej politickej situácii na Slovensku. Ide o závažné tvrdenie, ktoré presahuje rámec bežnej diplomatickej komunikácie a prirodzene otvára priestor na silnú politickú aj verejnú reakciu.

V centre pozornosti je aj to, že celý prípad sa týka obdobia pred voľbami. Práve preto má téma mimoriadnu citlivosť. Zasahovanie zvonka do vnútropolitického diania je totiž jednou z najvážnejších podozrivých praktík, o akých sa v demokratickej krajine môže hovoriť.

Rusko a tvrdá reakcia Ivana Korčoka

Na zverejnené informácie reagoval Ivan Korčok mimoriadne ostro. Vo svojom statuse vyhlásil: „Minister Blanár by si mal okamžite predvolať maďarského veľvyslanca a žiadať vysvetlenie.“ Tým jasne naznačil, že vec nepovažuje za bežnú mediálnu epizódu, ale za udalosť, ktorá si podľa neho zaslúži oficiálnu diplomatickú odpoveď.

Korčok zároveň pripomenul aj širší kontext. Upozornil, že ak boli predstavitelia súčasnej vlády schopní bez dôkazov hovoriť o zasahovaní zo strany Veľkej Británie, potom by podľa neho mali rovnakou intenzitou reagovať aj teraz, keď sa v celej veci spomína Rusko. V jeho slovách bolo cítiť výhradu voči tomu, čo označuje za dvojitý meter v zahraničnopolitických témach.

Ešte ostrejšie vyznela záverečná časť jeho odkazu. Korčok napísal, že pri Moskve sa podobná razancia zrejme neobjaví, pretože v takom prípade vraj ide o „bratskú pomoc“. Dodal aj ironickú poznámku o suverénnej politike orientovanej iba na jednu svetovú stranu. Touto formuláciou naznačil, že postoj k Rusku je podľa neho v súčasnej politike príliš zhovievavý.

Rusko ako test dôveryhodnosti zahraničnej politiky

Celá kauza preto nie je len sporom o jeden uniknutý prepis. Rusko sa v nej stáva aj testom konzistentnosti slovenskej zahraničnej politiky. Otázkou už nie je iba to, čo presne zaznelo v telefonáte, ale aj to, ako na tieto tvrdenia zareagujú slovenské inštitúcie.

V tejto chvíli je podstatné najmä to, že zverejnené informácie hovoria o možnej snahe ovplyvniť politický vývoj na Slovensku cez zahraničné kontakty. Ak sa podobné podozrenia objavia, štát by mal vedieť ukázať, že ich berie vážne bez ohľadu na to, či ide o spojenca alebo krajinu, ktorú časť politickej scény vníma zmierlivejšie. Práve v tom spočíva zásadný rozmer celej veci.

Rusko tak v tejto kauze nevystupuje iba ako názov cudzej krajiny v prepise. Objavuje sa ako symbol širšieho problému, ktorý sa týka dôvery verejnosti, rovnakého prístupu k citlivým medzinárodným otázkam a schopnosti politikov reagovať bez selektívneho metra. Kým nepríde oficiálne vysvetlenie alebo ďalšie relevantné zistenia, téma bude nepochybne ďalej rezonovať.