Vytvorí Tomáš Taraba vlastný politický subjekt? Tieto strany by sa mali báť!

Tomáš Taraba má podľa prieskumu podporu časti verejnosti pre založenie vlastného politického subjektu.
Najvýraznejšia je táto podpora medzi voličmi Smeru-SD a SNS, kde presahuje štvrtinu opýtaných.
Agentúra SCIO zároveň upozorňuje, že tieto výsledky nemožno považovať za volebný potenciál prípadnej novej strany.
Odchod ministra z vlády spojený so založením vlastného subjektu by však podľa analytika mohol znamenať politické riziko pre súčasnú koalíciu.

Tomáš Taraba by v prípade založenia vlastného politického subjektu mohol vstúpiť do priestoru, v ktorom už dnes pôsobia viaceré vládne a národno-konzervatívne strany. Otázkou možnej politickej budúcnosti súčasného ministra životného prostredia sa zaoberal najnovší reprezentatívny prieskum agentúry SCIO. Respondenti odpovedali na to, či by mal vytvoriť vlastný subjekt, alebo sa pridať k niektorej z existujúcich strán. Výsledky ukázali rozdielne postoje verejnosti. Ešte zaujímavejší obraz však vzniká po rozdelení respondentov podľa ich straníckych preferencií.

Práve medzi voličmi niektorých koaličných strán získava myšlienka samostatného projektu výraznejšiu podporu. Hlavný analytik SCIO Martin Klus upozorňuje, že samotné percentá nemožno automaticky považovať za potenciálny volebný výsledok novej strany. Napriek tomu podľa neho vypovedajú o náladách v časti koaličného elektorátu. Čo teda prieskum ukázal a pre ktoré politické strany by mohol byť samostatný Tarabov projekt najväčším rizikom?

Tomáš Taraba s vlastnou stranou? Väčšina respondentov volila inú možnosť

Založenie vlastného politického subjektu ministrom životného prostredia podporuje podľa reprezentatívneho prieskumu SCIO 19,61 percenta respondentov. Podstatne viac ľudí by však uprednostnilo inú cestu. Až 39,31 percenta opýtaných uviedlo, že by sa Tomáš Taraba mal radšej pridať k niektorej zo súčasných politických strán.

Veľká časť verejnosti pritom na túto otázku nemá vytvorený názor. Takúto odpoveď uviedlo 41,08 percenta respondentov. Celkové výsledky však neposkytujú úplný obraz. Výrazné rozdiely sa ukázali až pri podrobnejšom pohľade na preferencie voličov jednotlivých politických strán.

Tomáš Taraba oslovuje myšlienkou vlastnej strany najmä voličov Smeru a SNS

Z pohľadu vládnej koalície sú zaujímavé predovšetkým výsledky medzi podporovateľmi Smeru-SD a SNS. V prípade voličov Smeru-SD podporuje založenie vlastnej Tarabovej strany 27,9 percenta opýtaných. Veľmi podobná situácia je medzi priaznivcami SNS, kde táto hodnota dosiahla 27,6 percenta.

V oboch prípadoch teda myšlienku samostatného politického projektu podporuje viac ako štvrtina elektorátu danej strany. Medzi voličmi Hlasu-SD je číslo nižšie. Vytvorenie vlastnej Tarabovej strany by podporilo 16,9 percenta voličov Hlasu-SD. Práve tieto výsledky považuje hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus za pozoruhodné.

„Tieto čísla považujem za pomerne vysoké. Samozrejme, nemožno ich zamieňať s volebným potenciálom prípadnej novej strany. Ukazujú však, že myšlienka samostatného politického projektu Tomáša Tarabu má podporu aj v časti elektorátu dnešnej vládnej koalície. Ak by takýto subjekt skutočne vznikol, mohol by zamiešať kartami najmä na národno-konzervatívnej časti politického spektra,“ uvádza hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus.

Tomáš Taraba by podľa analytika vytvoril konkurenciu v konkrétnom politickom priestore

Výsledky prieskumu podľa SCIO poukazujú aj na možné širšie dôsledky prípadného konfliktu medzi ministrom a súčasnou vládnou koalíciou. Ak by situácia vyústila do Tarabovho odchodu z vlády alebo jeho odvolania a následne by sa rozhodol vytvoriť vlastný politický subjekt, nová strana by mohla čerpať podporu najmä z koaličného a národno-konzervatívneho elektorátu.

Takýto vývoj by znamenal, že nový politický subjekt by vstúpil do priestoru, o ktorý už v súčasnosti súperí viacero politických strán. Klus preto upozorňuje aj na možný paradox prípadného Tarabovho odvolania.

„Z pohľadu týchto dát by prípadné odvolanie Tomáša Tarabu predstavovalo pre vládnu koalíciu určité politické riziko. Ak by na takýto krok reagoval vytvorením vlastného subjektu, jeho najprirodzenejším zdrojom voličov by bola práve časť dnešného koaličného a národno-konzervatívneho elektorátu. Paradoxne by tak jeho odvolanie mohlo vytvoriť nového konkurenta stranám, ktoré dnes tvoria alebo podporujú vládnu väčšinu,“ dopĺňa Klus.

Tomáš Taraba a čísla z prieskumu: dôležitý je aj spôsob zberu dát

Pri interpretácii výsledkov je potrebné zohľadniť metodiku prieskumu. Agentúra SCIO ho uskutočnila od 28. augusta do 3. septembra 2026. Prieskumu sa zúčastnila reprezentatívna vzorka 1 020 respondentov vo veku nad 18 rokov.

Vzorka bola zostavená podľa štatistických údajov s prihliadnutím na vek, pohlavie, vzdelanie, národnosť a miesto pobytu respondentov. Zohľadnená bola tiež veľkosť sídiel a krajské členenie Slovenskej republiky.

Samotný prieskum teda nehovorí, aký volebný výsledok by prípadná strana Tomáša Tarabu získala. Ukazuje však, ako respondenti v čase jeho realizácie reagovali na možnosť vzniku samostatného politického projektu a v ktorých častiach politického spektra mala táto predstava výraznejšiu podporu.

FAQ: Tomáš Taraba a možný vznik vlastnej strany

Znamená podpora založenia strany zároveň volebný potenciál Tomáša Tarabu?

Nie. Aj analytik Martin Klus výslovne upozorňuje, že výsledok nemožno zamieňať s volebným potenciálom prípadného nového subjektu. Respondent môže podporovať myšlienku, aby politik založil stranu, bez toho, aby deklaroval, že by ju vo voľbách aj volil.

Prečo sú výsledky medzi voličmi jednotlivých strán politicky významné?

Celkovú podporu založenia vlastného subjektu vyjadrilo 19,61 percenta respondentov, no medzi voličmi Smeru-SD a SNS boli hodnoty vyššie. V oboch skupinách prekročili 27 percent. Dáta tak podľa analytika ukazujú, že samostatný projekt má podporu aj medzi časťou súčasného koaličného elektorátu.

Ktorý elektorát by mohol byť vznikom Tarabovej strany ovplyvnený najvýraznejšie?

Podľa interpretácie SCIO by išlo predovšetkým o koaličný a národno-konzervatívny elektorát. Práve medzi voličmi Smeru-SD a SNS prieskum zaznamenal výraznejšiu podporu myšlienky vlastného subjektu. Analytik preto hovorí o možnom novom konkurentovi v tejto časti politického spektra.

Prečo môže byť prípadné odvolanie Tomáša Tarabu podľa analytika rizikom pre koalíciu?

Riziko by podľa Martina Klusa vzniklo v prípade, keby Tomáš Taraba na odvolanie reagoval vytvorením vlastnej politickej strany. Potenciálny priestor pre získavanie podpory by mal najmä medzi časťou dnešných koaličných a národno-konzervatívnych voličov. Takýmto spôsobom by mohol vzniknúť konkurent strán, ktoré tvoria alebo podporujú vládnu väčšinu.

Ako treba interpretovať údaj 27,9 percenta medzi voličmi Smeru-SD?

Tento údaj znamená, že 27,9 percenta voličov Smeru-SD zahrnutých v danom prieskume podporilo možnosť, aby Tomáš Taraba založil vlastný politický subjekt. Neznamená to, že rovnaký podiel voličov Smeru-SD by automaticky prešiel k jeho prípadnej strane. Prieskum sa týkal názoru na vznik subjektu, nie deklarovanej voľby v parlamentných voľbách.

Aké parametre mal prieskum agentúry SCIO?

Zber dát prebiehal od 28. augusta do 3. septembra 2026. Výskumnú vzorku tvorilo 1 020 respondentov starších ako 18 rokov a bola zostavená ako reprezentatívna podľa viacerých demografických a geografických ukazovateľov. Zohľadňovala vek, pohlavie, vzdelanie, národnosť, pobyt, veľkosť sídla aj krajské členenie Slovenska.