Maroš Žilinka sa dostal do otvoreného sporu s premiérom Robertom Ficom pre postup prokuratúry v prípade mobilných odberných miest.
Fico pritom v roku 2020 ako opozičný poslanec hlasoval za Žilinkovo zvolenie za generálneho prokurátora.
V ďalších rokoch Generálna prokuratúra prijala viacero rozhodnutí, ktoré sa týkali Fica alebo Roberta Kaliňáka vrátane využitia paragrafu 363.
Dnešný konflikt nadväzuje na sériu sporov týkajúcich sa prokuratúry, trestnej legislatívy, korupcie aj právneho štátu.
Maroš Žilinka patrí už niekoľko rokov medzi výrazné postavy slovenského justičného prostredia a jeho rozhodnutia opakovane zasahovali aj do politicky citlivých prípadov. Jeho vzťah s Robertom Ficom však prešiel výrazným vývojom. V roku 2020 získal pri voľbe generálneho prokurátora podporu veľkej časti parlamentu vrátane poslancov Smeru. Neskôr sa jeho meno spájalo najmä s paragrafom 363 Trestného poriadku a rozhodnutiami v prípadoch, ktoré sa dotýkali predstaviteľov dnešnej vládnej strany.
Postupne však medzi generálnym prokurátorom a Ficom pribúdali verejné nezhody. Týkali sa práce prokuratúry, legislatívnych zmien, boja proti korupcii aj hodnotenia stavu právneho štátu. Najnovšie sa konflikt sústreďuje na vyšetrovanie podozrení spojených s mobilnými odbernými miestami počas pandémie COVID-19. Premiér žiada verejné vysvetlenie, generálny prokurátor zdôrazňuje nezávislosť svojej funkcie a neverejnosť prípravného konania. Ako sa vzťah dvoch vysokopostavených predstaviteľov štátu dostal od podpory pri voľbe až k otvorenej konfrontácii?
Ako hodnotíte súčasný spor Roberta Fica a Maroša Žilinku?
Maroš Žilinka odmieta Ficove požiadavky
Najnovšie napätie medzi premiérom a generálnym prokurátorom súvisí s vyšetrovaním podozrení z podvodného vyplácania financií určených na prevádzku mobilných odberných miest počas pandémie. Polícia v tejto súvislosti obvinila bývalú zamestnankyňu ministerstva zdravotníctva A. K. Podľa obvinenia mala pri faktúrach priraďovať skutočným prevádzkovateľom MOM bankové účty iných fyzických osôb.
Robert Fico kritizoval najmä skutočnosť, že obvinenú na príkaz prokurátora po niekoľkých hodinách prepustili zo zadržania. Od generálneho prokurátora preto žiada, aby tento postup verejne vysvetlil. Maroš Žilinka odpovedal prostredníctvom videa. Odmietol premiérovo tvrdenie o „zvláštnych“ vzťahoch medzi vládou a generálnym prokurátorom.
„Predseda vlády Slovenskej republiky ani nikto iný mi nebude diktovať, kedy sa mám vyjadriť a už vôbec nie, ako sa mám vyjadriť,“ odkázal Žilinka. Generálny prokurátor odmietol aj tvrdenie, že pri voľbe v roku 2020 predstavoval opozičného kandidáta. Zároveň upozornil, že predmetná trestná vec je len v úvodnej fáze prípravného konania, ktoré je neverejné.
„Nie sme povinní ani vás, ani nikoho iného informovať o krokoch a úkonoch, ktoré sme vykonali alebo mienime vykonať za účelom náležitého objasnenia veci,“ uviedol. Súčasne premiérovi odkázal: „Nedovolím však, aby sa trestné veci, zvlášť v štádiu prípravného konania, ktoré nie je skončené, využívali či zneužívali na politické účely či napĺňanie politickej agendy či politických sľubov.“
Fico následne vyhlásil, že takúto odpoveď nepovažuje za dostatočnú. „Je preto pochopiteľné, že očakávam nielen ja, ale aj občania Slovenskej republiky od generálneho prokurátora verejné vysvetlenie tohto škandalózneho postupu podriadeného prokurátora,“ uviedol premiér.
Fico poukázal aj na to, že generálny prokurátor sa podľa neho vyjadruje k iným politicky citlivým otázkam, zatiaľ čo v prípade MOM argumentuje neverejnosťou prípravného konania. „Prepustenie obvinenej z kauzy rozkrádania štátu na MOMkách na slobodu už počas zadržania je tak závažné, že si vyžaduje pri porovnaní s rokmi 2020 až 2023 riadne vysvetlenie a nie alibistické reči,“ vyhlásil Fico.
Maroš Žilinka dostal v roku 2020 aj Ficov hlas
Dnešná konfrontácia výrazne kontrastuje so situáciou z decembra 2020. Maroša Žilinku zvolila Národná rada SR za generálneho prokurátora 3. decembra 2020, keď bol premiérom Igor Matovič. Jeho kandidatúra mala širokú podporu koaličných aj opozičných poslancov. Zo 150 prítomných poslancov hlasovalo za Žilinku 132, proti bolo osem a sedem sa zdržalo.
Medzi podporovateľmi boli všetci poslanci Smeru vrátane Roberta Fica, ale aj Ľuboš Blaha, Juraj Blanár, Ladislav Kamenický či Boris Susko. Za hlasovali tiež Peter Pellegrini, Richard Raši, Denisa Saková, Matúš Šutaj Eštok a Erik Tomáš. Žilinku podporili aj Boris Kollár, Jozef Pročko, Marian Kotleba, Milan Mazurek, Filip a Štefan Kuffovci či Tomáš Taraba.
Aj preto generálny prokurátor odmieta tvrdenie, že bol kandidátom opozície. „Bol som zvolený sto tridsiatimi dvoma hlasmi poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,“ pripomenul.
Maroš Žilinka, paragraf 363 a prípady spojené so Smerom
V nasledujúcich rokoch sa meno generálneho prokurátora výrazne spojilo s paragrafom 363 Trestného poriadku. Pre jeho opakované využívanie v politicky citlivých kauzách začali kritici Žilinku označovať ako „pána 363“. Viaceré rozhodnutia Generálnej prokuratúry sa pritom dotkli predstaviteľov Smeru.
Výrazným príkladom bola kauza známa ako poľovnícka chata. V novembri 2021 Žilinka oznámil, že obrazovo-zvukové záznamy zo stretnutí, na ktorých boli okrem iných Robert Fico, Robert Kaliňák, Miroslav Bödör, Marek Para či Pavol Gašpar, nemožno použiť ako dôkaz v žiadnom trestnom konaní.
Ako dôvod uviedol, že po zrušení pôvodného trestného stíhania krajským prokurátorom v Nitre boli záznamy získané nezákonne. „Obrazovo-zvukové záznamy vyhotovené v trestnej veci ‚poľovnícka chata‘, po zrušení trestného stíhania krajským prokurátorom v Nitre z dôvodu nezákonnosti, nie je možné použiť ako dôkaz v žiadnom konaní,“ uviedol Žilinka. Nahrávky boli pritom špeciálnou prokuratúrou zaradené aj do spisu v kauze Očistec, pričom podľa jej tvrdenia dokumentovali snahy viacerých osôb ovplyvňovať vyšetrovanie závažných trestných káuz.
Maroš Žilinka vylúčil Lipšica z rozhodovania o Ficovi
Ďalší dôležitý moment nastal v apríli 2022 po Ficovom obvinení v rámci akcie Súmrak. Žilinka vtedy vylúčil špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica z konania a rozhodovania vo Ficovom prípade pre pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vec napriek tomu zostala na Úrade špeciálnej prokuratúry. Prípadnú žiadosť o vydanie Fica na väzobné stíhanie mohol v mene generálneho prokurátora riešiť zástupca špeciálneho prokurátora.
Žilinka zároveň vyzýval politikov a médiá na zdržanlivosť. „Dôrazne apelujem na politikov a médiá, aby boli pri svojich vyjadreniach a záveroch k trestnej veci bez znalosti spisu zdržanliví a aby rešpektovali prezumpciu neviny,“ uviedol.
Fico bol v danom období spolu s ďalšími osobami stíhaný pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, zneužívanie právomoci verejného činiteľa a ohrozenie obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. Obvinenia odmietal a označoval ich za politickú pomstu.
Maroš Žilinka a žiadosť Fica s Kaliňákom o paragraf 363
V júni 2022 sa Robert Fico a Robert Kaliňák obrátili na Generálnu prokuratúru a sami požiadali o využitie paragrafu 363. Ich návrh dostala prokuratúra 15. júna 2022. Obaja boli v tom období obvinení v kauze Súmrak. „Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry o sťažnostiach uvádzaných osôb voči uzneseniu o vznesení obvinenia doposiaľ nerozhodol,“ informoval vtedy hovorca Generálnej prokuratúry Dalibor Skladan.
Koncom novembra 2022 prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera zrušil obvinenia Fica a Kaliňáka zo založenia zločineckej skupiny a ohrozenia daňového tajomstva. Využil pritom paragraf 363 a konal na základe poverenia generálneho prokurátora Maroša Žilinku.
Maroš Žilinka a Fico sa postupne dostávali do konfliktu
Vzťahy medzi oboma predstaviteľmi sa začali viditeľne vyostrovať najmä v poslednom období. Pred Vianocami 2025 Fico na tlačovej konferencii ostro kritizoval prokurátora Generálnej prokuratúry Vasiľa Špirka. „Ja bohužiaľ nemám pozície ako americký prezident odvolať prokurátora. Pýtam sa, čo takýto človek naďalej robí na generálnej prokuratúre. To je otázka na generálneho prokurátora,“ povedal.
Žilinka premiérove slová interpretoval ako útok na Generálnu prokuratúru ako celok. „A to považujem v demokratickom a právnom štáte za neakceptovateľné,“ reagoval. Nezhody sa prejavili aj pri zmenách trestnej legislatívy. Generálny prokurátor kritizoval obmedzenie využívania výpovedí spolupracujúcich obvinených, označovaných ako kajúcnici.
„Z hľadiska komplexného dokazovania nielen ekonomických trestných vecí, ale obzvlášť závažných trestných činov a kriminality aj násilného charakteru považujem tento návrh za nesmierne škodlivý. To, čo sa v poslednej dobe deje s legislatívnym procesom v Slovenskej republike, to je paródia,“ vyhlásil Žilinka.
Maroš Žilinka otvoril aj spor o korupciu a právny štát
Ďalšia konfrontácia prišla vo februári 2026. Generálny prokurátor upozornil na výrazný pokles stíhania korupcie a tvrdil, že počas roka 2025 nebol odhalený ani jeden korupčný trestný čin na najvyšších miestach štátu.
Kritizoval tiež zmeny Trestného zákona a reorganizáciu Policajného zboru. O uvedených otázkach predtým rokoval priamo s premiérom. Fico následnú tlačovú konferenciu označil za politickú. „Kladiem si otázku, komu a čomu mala dnešná politická tlačová konferencia, ktorá bola jednoliatym útokom na vládu a premiéra, slúžiť,“ reagoval.
Premiér nesúhlasil ani so stanoviskami Generálnej prokuratúry, ktoré mali byť súčasťou podkladov pre pripravovanú správu Európskej komisie o právnom štáte. Označil ich za „politické konštatovania, ktoré poškodzujú Slovensko“.
Napriek týmto konfliktom Fico v danom období deklaroval záujem o štandardné vzťahy s generálnym prokurátorom a poukazoval na ich opakované osobné stretnutia počas svojho aktuálneho funkčného obdobia.
Maroš Žilinka premiérovi odkázal, že si nenechá diktovať
Aktuálna kauza MOM posunula verejnú konfrontáciu ďalej. Generálny prokurátor odmietol premiérove požiadavky a súčasne pripomenul okolnosti svojho zvolenia. Robert Fico na druhej strane tvrdí, že verejné vysvetlenie okolností prepustenia obvinenej je oprávnenou požiadavkou. Žilinkovu reakciu označil za „alibistické reči“.
Od decembra 2020, keď Žilinku podporilo 132 poslancov vrátane Fica a ďalších členov Smeru, sa tak ich vzájomná komunikácia výrazne zmenila. Generálny prokurátor, ktorého rozhodnutia v minulosti zasiahli aj do trestných vecí Fica a Kaliňáka, dnes premiérovi verejne odkazuje, že mu nebude určovať, kedy a akým spôsobom sa má vyjadrovať.
Pre pridanie komentára sa prosím prihláste alebo zaregistrujte.