Nový prieskum je ranou pre opozíciu. Na prvom mieste je SMER-SD. Progresívne Slovensko stráca dych

Volebný prieskum posunul na prvé miesto Smer-SD, ktorý predstihol Progresívne Slovensko.
SaS sa s výsledkom 9,8 percenta dostala na tretie miesto pred Hlas-SD, Republiku aj KDH.
Demokrati a Aliancia by podľa nameraných preferencií prekročili hranicu potrebnú na vstup do parlamentu.
SNS získala iba 2,9 percenta a do Národnej rady SR by sa nedostala.

Volebný prieskum Centra sociálnych výskumov pri Infostate priniesol začiatkom augusta 2026 ďalší pohľad na aktuálne rozloženie politických preferencií na Slovensku. Výsledky ukazujú, že súboj na čele zostáva tesný a oproti predchádzajúcemu mesiacu sa poradie dvoch najsilnejších strán zmenilo. Zaujímavý vývoj však nenastal iba na prvých dvoch priečkach.

Pozornosť púta aj strana, ktorá sa priblížila k desaťpercentnej podpore a obsadila tretie miesto. Niektoré politické subjekty by zároveň prekročili hranicu potrebnú na vstup do Národnej rady SR len s pomerne tesným náskokom. Iné by sa naopak ocitli mimo parlamentných lavíc. Prieskum zároveň zisťoval deklarovanú ochotu ľudí zúčastniť sa na voľbách. Čo presne ukázal volebný prieskum a ako sa zoradili jednotlivé politické strany?

Volebný prieskum vrátil Smer-SD na prvé miesto

Centrum sociálnych výskumov pri Infostate uskutočnilo prieskum od 3. do 7. augusta 2026. Zapojilo sa doň 1 046 respondentov a údaje boli získavané prostredníctvom osobného dopytovania CAPI. Výskumná vzorka bola reprezentatívna z pohľadu pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, regiónu a veľkosti sídla. Respondenti odpovedali na otázku, ktorú politickú stranu alebo hnutie by podporili, keby sa parlamentné voľby konali nasledujúcu sobotu.

Najvyššiu podporu získal Smer-SD s 20,4 percenta hlasov. Na druhej priečke skončilo Progresívne Slovensko s 18,6 percenta. Volebný prieskum tak oproti júlovému meraniu Infostatu priniesol zmenu na čele. V predchádzajúcom prieskume bolo na prvom mieste PS, hoci jeho náskok pred Smerom-SD bol malý.

Volebný prieskum priniesol SaS tretie miesto

Jedným z najvýraznejších výsledkov augustového merania je pozícia SaS. Strana získala 9,8 percenta, čím sa priblížila k desaťpercentnej hranici a obsadila tretie miesto. V júlovom prieskume Infostatu mala SaS približne osempercentnú podporu. Augustový výsledok štátneho prieskumu je zároveň vyšší ako číslo z prieskumu súkromnej agentúry NMS z rovnakého mesiaca, kde SaS dosiahla 7,4 percenta.

Za SaS skončil koaličný Hlas-SD s 8,9 percenta. Nasledovala Republika s podporou 8,1 percenta a KDH so 7,9 percenta. Pokles sa prejavil pri Hnutí Slovensko. Podľa augustového merania by ho podporilo 6,6 percenta respondentov, čo je v porovnaní s júlovým prieskumom Infostatu prepad o takmer dva percentuálne body.

Volebný prieskum posiela Demokratov aj Alianciu do parlamentu

Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do Národnej rady SR by podľa výsledkov prekročili aj ďalšie dve strany. Demokrati dosiahli presne 6 percent, a podľa nameraných preferencií by tak získali parlamentné zastúpenie. Tesne za nimi skončila Aliancia s výsledkom 5,8 percenta.

Úplne odlišnú situáciu ukazuje volebný prieskum pri Slovenskej národnej strane. SNS získala iba 2,9 percenta, takže by päťpercentnú hranicu neprekročila. Za SNS nasleduje Sme rodina s 2,2 percenta a Právo na pravdu s 1,9 percenta. Infostat vo svojej zverejnenej tabuľke uvádza iba politické subjekty, ktorých podpora presiahla jedno percento. Aj preto súčet publikovaných volebných výsledkov nedosahuje 100 percent.

Volebný prieskum zisťoval aj ochotu prísť k urnám

Súčasťou zisťovania bola tiež otázka volebnej účasti. Svoju účasť deklarovalo celkovo 65,2 percenta populácie. Určite by podľa výsledkov hlasovalo 31,1 percenta respondentov. Ďalších 34,1 percenta opýtaných uviedlo, že by sa parlamentných volieb pravdepodobne zúčastnili.

Výsledky tak prinášajú obraz preferencií v období, keď sa na čele rebríčka opäť dostal Smer-SD pred Progresívne Slovensko. Výrazným momentom je zároveň tretie miesto SaS, ktorá sa dostala pred Hlas-SD, Republiku a KDH. Pozornosť si zaslúži aj výsledok Demokratov a Aliancie, keďže obe strany sa nachádzajú nad hranicou zvoliteľnosti. SNS je s 2,9 percenta od tejto hranice naopak pomerne vzdialená.

Infostat avizoval, že na konci augusta 2026 zverejní súhrnnú správu z prieskumov verejnej mienky Centra sociálnych výskumov. Obsahovať má spracované odpovede verejnosti a podrobnejšiu analýzu vybraných tém a otázok.

FAQ: Čo ukazuje volebný prieskum?

Akou metódou bol volebný prieskum realizovaný?

Centrum sociálnych výskumov pri Infostate uskutočnilo zber dát od 3. do 7. augusta 2026. Prieskumu sa zúčastnilo 1 046 respondentov a použitá bola technika osobného dopytovania CAPI. Vzorka bola reprezentatívna podľa pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, regiónu a veľkosti sídla.

Aký veľký je rozdiel medzi Smerom-SD a Progresívnym Slovenskom?

Smer-SD dosiahol 20,4 percenta a Progresívne Slovensko 18,6 percenta. Rozdiel medzi nimi teda predstavuje 1,8 percentuálneho bodu. Oproti júlovému prieskumu Infostatu sa zároveň ich poradie na prvých dvoch miestach otočilo.

Prečo je výsledok SaS v prieskume výrazný?

SaS získala 9,8 percenta a obsadila tretie miesto. V júlovom meraní Infostatu pritom mala približne osem percent a v augustovom prieskume NMS získala 7,4 percenta. V aktuálnom meraní Infostatu sa navyše umiestnila pred Hlasom-SD, Republikou aj KDH.

Ktoré strany by podľa prieskumu prekročili päťpercentnú hranicu?

Nad piatimi percentami skončili Smer-SD, Progresívne Slovensko, SaS, Hlas-SD, Republika, KDH, Hnutie Slovensko, Demokrati a Aliancia. Demokrati získali 6 percent a Aliancia 5,8 percenta. Tieto čísla predstavujú výsledky konkrétneho augustového prieskumu, nie výsledok volieb.

Čo volebný prieskum ukázal pri SNS?

SNS nameral Infostat podporu na úrovni 2,9 percenta. Pri takomto výsledku by strana neprekročila päťpercentnú hranicu potrebnú na samostatný vstup do Národnej rady SR. V zverejnenom poradí sa za ňou nachádzali Sme rodina a Právo na pravdu.

Čo znamená deklarovaná volebná účasť 65,2 percenta?

Ide o súčet respondentov, ktorí deklarovali istú alebo pravdepodobnú účasť. Určite by hlasovalo 31,1 percenta opýtaných a pravdepodobnú účasť uviedlo ďalších 34,1 percenta. Tieto údaje vyjadrujú odpovede respondentov v prieskume, nie skutočnú volebnú účasť.