Konsolidácia verejných financií bola jednou z hlavných tém správy prezidenta Petra Pellegriniho o stave republiky.
Hlava štátu upozornila na únavu ľudí po troch rokoch šetrenia a odmietla ďalšie hľadanie príjmov cez nové či vyššie dane.
Prezident sa venoval aj rozdelenej spoločnosti, fungovaniu parlamentu, samosprávnym voľbám a reforme verejnej správy.
V zahraničnej politike zdôraznil ukotvenie Slovenska v Európskej únii a NATO, pričom podporil vzťahy „na všetky štyri svetové strany“.
Konsolidácia verejných financií sa po troch rokoch dostala medzi témy, ktoré výrazne zasahujú do každodenného života obyvateľov Slovenska. Prezident Peter Pellegrini jej preto venoval významnú časť svojej správy o stave republiky, s ktorou v stredu 16. septembra vystúpil v Národnej rade SR. Nezostal však iba pri ekonomike. Hovoril o atmosfére v spoločnosti, politických konfliktoch aj fungovaní parlamentu.
Pozornosť venoval tiež samosprávam a postaveniu Slovenska v zahraničí. Politických predstaviteľov vyzýval, aby sa viac sústredili na problémy obyvateľov. Osobitnú pozornosť pritom venoval tomu, čo po rokoch šetrenia ešte možno od ľudí a firiem požadovať. V prejave sa dotkol aj konkrétnej dane a cien pohonných látok. Čo teda prezident odkázal vláde, opozícii a poslancom?
Mal by štát po troch rokoch konsolidácie prestať zvyšovať dane?
Konsolidácia podľa prezidenta ľudí unavila
Stav verejných financií označil Peter Pellegrini za jednu zo zásadných domácich ekonomických otázok. Pripustil pritom, že opakované vysvetľovanie potreby šetrenia môže na verejnosť pôsobiť ako „obohratá platňa“. Napriek tomu považuje za potrebné pripomínať dôvody, pre ktoré si obyvatelia musia uťahovať opasky.
Prezident zároveň otvoril otázku, či bola konsolidácia nastavená najlepším možným spôsobom. „Ľudia sú z trojročnej konsolidácie právom unavení, niektorí rozčarovaní a pri pohľade do svojich peňaženiek odmietajú ďalšie škrtanie,“ vyhlásil Pellegrini.
Pozitívne hodnotil snahu vlády zachovať pri ozdravovaní verejných financií štandard sociálneho štátu. Podľa jeho slov sa väčšia časť finančného bremena presunula na úspešnejších jednotlivcov a firmy, napríklad prostredníctvom nových daní a progresívneho zdaňovania.
Po troch rokoch šetrenia by však štát podľa prezidenta už nemal pokračovať hľadaním ďalších možností na zavádzanie nových daní alebo zvyšovanie tých existujúcich. Pellegrini naopak pripustil, že niektoré dane by mohli byť zrušené, pričom konkrétne poukázal na transakčnú daň. Vládu zároveň vyzval, aby hľadala opatrenia schopné zmierniť súčasné vysoké ceny pohonných látok.
Konsolidácia nie je jediným problémom, prezident upozornil na rozdelenú spoločnosť
Výraznou časťou prezidentovho vystúpenia bola aj situácia v slovenskej spoločnosti. Pellegrini pripomenul svoju účasť na národnej púti v Šaštíne, kde podľa vlastných slov pozoroval ľudí a počúval výzvy cirkevných predstaviteľov smerujúce k zmiereniu.
Už pred vystúpením v parlamente apeloval na dialóg a vzájomný rešpekt. Rozdelenie Slovenska na dva nezmieriteľné politické tábory označil za jeden z najväčších a najnebezpečnejších problémov krajiny.
Kriticky sa vyjadril k tomu, že politický priestor podľa neho ovládajú konflikty, zatiaľ čo problémy s priamym dosahom na život obyvateľov zostávajú v úzadí. „Televízie tak ako každú nedeľu ponúkli divákom aj sériu politických debát, v ktorých si diskutéri navzájom nič nedarovali ani v politickej, žiaľ, ani osobnej rovine,“ povedal Pellegrini.
Ako príklady tém, ktoré dominovali politickým diskusiám, spomenul koniec jedného z ministrov, otvorenie parlamentnej schôdze či politické intrigy. „Je to naozaj strašný kontrast medzi tým, čo Slovensko naozaj potrebuje, aké problémy ľudí skutočne trápia, a čo im my ako politici ponúkame,“ skonštatoval prezident.
Konsolidácia aj fungovanie parlamentu: Pellegrini apeloval na poslancov
V správe o stave republiky sa prezident zastavil aj pri fungovaní Národnej rady SR. Za neprípustnú situáciu považuje stav, keď parlament počas riadnych schôdzí nedokáže prerokovať všetky zaradené body.
Vyjadril presvedčenie, že poslanci by sa mali vrátiť k praxi, pri ktorej sa schôdza ukončí až po vyčerpaní programu. Prezident zároveň zdôraznil právo opozície predkladať vlastné návrhy, a to aj v prípadoch, keď sú politicky nepríjemné pre vládnu väčšinu.
Kritické slová smeroval zároveň k postoju opozície. Pellegrini uviedol, že ho sklamal jej vopred odmietavý prístup, ktorý podľa neho podporuje celospoločenskú skepsu a komplikuje snahy o zmierenie.
V tejto súvislosti spomenul aj vládou schválenú víziu Slovensko 2040. Podľa prezidenta nemá ísť o záležitosť jednej vlády, ale o otázku budúcnosti celej krajiny. Vyzval preto na obmedzenie negatívnych postojov a ďalšieho rozdeľovania spoločnosti.
Konsolidácia verejných financií nebola jedinou témou budúcnosti Slovenska
Prezident sa venoval aj októbrovým spojeným voľbám do orgánov územnej samosprávy. Odmietol ich vnímanie ako „generálku“ pred parlamentnými voľbami. Za dôležitejšiu otázku považuje ďalší rozvoj jednotlivých miest, obcí a krajov. Zároveň vyjadril sklamanie, že počas uplynulých rokov nenastal výraznejší pokrok pri reforme verejnej správy. Takáto reforma si podľa neho vyžaduje politickú odvahu.
Samostatnú časť vystúpenia venoval zahraničnopolitickému smerovaniu Slovenska. Zdôraznil význam členstva krajiny v Európskej únii a NATO. Podľa Pellegriniho možno mať voči fungovaniu oboch zoskupení oprávnené výhrady, zároveň ich však označil za civilizačný, ekonomický a bezpečnostný priestor Slovenska. EÚ ani NATO podľa neho v súčasnosti nemajú alternatívu, ktorá by Slovensku dokázala garantovať bezpečnosť a ekonomickú prosperitu.
Prezident súčasne podporil budovanie diplomatických a ekonomických vzťahov „na všetky štyri svetové strany“. Takéto vzťahy však podľa neho nesmú nahrádzať ani spochybňovať ukotvenie Slovenska v EÚ a NATO.
FAQ: Čo vyplýva z prezidentovej správy o stave republiky?
Prečo bola konsolidácia významnou ekonomickou témou prezidentovho prejavu?
Peter Pellegrini poukázal na to, že ozdravovanie verejných financií trvá už tri roky a jeho dôsledky vnímajú aj samotní obyvatelia. Podľa prezidenta sú ľudia z konsolidácie unavení a časť verejnosti odmieta ďalšie škrty pri pohľade na vlastné financie. Súčasne však zdôraznil potrebu pripomínať dôvody, pre ktoré štát k šetreniu pristupuje.
Aký postoj zaujal prezident k ďalšiemu zvyšovaniu daní?
Pellegrini uviedol, že po troch rokoch šetrenia by už štát nemal hľadať ďalšie možnosti zavádzania nových alebo zvyšovania existujúcich daní. Podľa jeho vyjadrenia by pri niektorých daniach mohla prísť do úvahy aj opačná cesta. Ako konkrétny príklad spomenul transakčnú daň.
Ako prezident hodnotil sociálny rozmer konsolidácie?
Prezident ocenil snahu vlády zachovať štandard sociálneho štátu. Podľa jeho slov bola väčšia časť konsolidačného bremena prenesená na úspešnejších jednotlivcov a podnikateľský sektor. Spomenul pritom nové dane a progresívne zdaňovanie.
Čo prezident požaduje od Národnej rady SR?
Pellegrini považuje za neprípustné, keď parlament počas riadnych schôdzí nedokáže prerokovať celý program. Poslanci by sa podľa neho mali vrátiť k praxi dokončenia schôdze až po vyčerpaní jednotlivých bodov. Zároveň zdôraznil potrebu rešpektovať právo opozície predkladať návrhy vrátane tých, ktoré sú pre vládnu väčšinu politicky nepríjemné.
Aké miesto podľa Pellegriniho patrí Slovensku v EÚ a NATO?
Prezident označil EÚ a NATO za civilizačný, ekonomický a bezpečnostný priestor Slovenska. Napriek možnosti mať výhrady voči ich fungovaniu podľa neho v súčasnosti neexistuje alternatíva, ktorá by Slovensku garantovala bezpečnosť a ekonomickú prosperitu. Rozvíjanie vzťahov s ďalšími krajinami preto podľa neho nemá spochybňovať členstvo Slovenska v týchto štruktúrach.
Prečo prezident odmietol označenie samosprávnych volieb za „generálku“?
Pellegrini nechce spojené voľby do orgánov územnej samosprávy posudzovať predovšetkým cez ich vzťah k parlamentnej politike. Za podstatné označil ďalšie smerovanie a rozvoj obcí, miest a krajov. V tejto oblasti zároveň upozornil na chýbajúci výraznejší pokrok pri reforme verejnej správy.
Pre pridanie komentára sa prosím prihláste alebo zaregistrujte.