Zobraziť zvyšok textu aj na tejto stránke
Práve na takýto postup sa bude musieť vládny tábor v nasledujúcom období vo väčšej miere spoliehať. O podpore konkrétnych návrhov chce komunikovať aj so skupinami okolo Rudolfa Huliaka a Tomáša Tarabu. Ich postoje však nemusia byť pri každej legislatívnej otázke rovnaké. To vytvára neistotu najmä pri kontroverznejších návrhoch, kde môže rozhodovať každý jednotlivý hlas.
Predseda poslaneckého klubu Smeru-SD Ján Richter zároveň pripustil, že nie všetky pripravované zákony sa podarí presadiť. Poukázal na približne 60 návrhov, ktoré by podľa neho bolo potrebné schváliť s účinnosťou od začiatku roka 2027. Richter však zdôraznil, že jeho klub chce pokračovať v rokovaniach s partnermi a dokončiť volebné obdobie. Podľa jeho slov sa nikto z poslancov Smeru nechystá klub opustiť.
Predčasné voľby? Fico pomenoval aj možný termín
Napriek oslabeniu koalície premiér odmieta predstavu, že by aktuálne problémy museli viesť k predčasným parlamentným voľbám. Verejne vyjadril presvedčenie, že vláda aj parlament dokážu fungovať až do riadneho konca volebného obdobia. Ako možný dátum nasledujúcich volieb spomenul 25. september 2027. Nešlo však o oficiálne vyhlásenie termínu volieb, ale o jeho predpoklad.
Fico zároveň upozornil, že krajina podľa neho potrebuje fungujúce ústavné orgány a stabilné rozhodovanie v období medzinárodnej neistoty. Pripomenul aj schvaľovanie štátneho rozpočtu a plnenie programového vyhlásenia vlády. Tvrdí, že väčšinu svojich legislatívnych priorít už kabinet splnil, no môžu pribúdať nové témy, na ktoré bude potrebné reagovať. Nedostatok spoľahlivých hlasov preto považuje za problém, ktorý chce riešiť politickými rokovaniami.
Počas vystúpenia sa premiér venoval aj iným otázkam. Spomenul rozhodnutie Najvyššieho súdu v prípade svojho poradcu, bývalého sudcu Davida Lindtnera, a kritizoval postupy predchádzajúcich vlád. Vyjadril sa tiež k plánovanému spoločnému zasadnutiu slovenskej a ukrajinskej vlády vo Ľvove a odmietol účasť Slovenska na vojenských pôžičkách Ukrajine. Hlavnou domácou politickou témou však zostáva schopnosť koalície zabezpečiť parlamentnú podporu.
Najbližšie hlasovania preveria skutočnú silu koalície
Rozhodujúce teraz bude, ako sa jednotlivé poslanecké skupiny zachovajú pri najbližších hlasovaniach. Samotná deklarácia stability totiž nezaručuje, že koaličné návrhy získajú potrebnú podporu. Pri bežných zákonoch závisí výsledok aj od počtu prítomných poslancov, zatiaľ čo niektoré rozhodnutia vyžadujú osobitnú väčšinu. Vládny tábor preto bude musieť pri dôležitých návrhoch zabezpečiť dostatok hlasov alebo hľadať širšiu dohodu.
Stredajšie vyhlásenie Roberta Fica tak prinieslo jasný politický odkaz, ale nie definitívne riešenie koaličnej krízy. Premiér chce pokračovať vo vládnutí a za stabilný základ kabinetu označuje Smer-SD. Zodpovednosť za oslabenie väčšiny prisudzuje SNS a Hlasu, pričom deklaruje ochotu rokovať aj s ďalšími poslancami. Či sa mu podarí parlamentnú podporu v praxi obnoviť, ukážu až nasledujúce hlasovania.
Zdroje: pravda.sk; spravy.stvr.sk; spravy.stvr.sk