Kremeľ zúri do nepríčetnosti! Putinov dlhoročný spojenec ho mal zradiť priamo pred očami sveta. Moskva teraz žiada tvrdé vysvetlenie!

◉ Arménsko umožnilo Volodymyrovi Zelenskému vystúpiť na summite v Jerevane, čo vyvolalo ostrú reakciu Moskvy.
◉ Kremeľ tvrdí, že arménske vedenie sa malo od proti-ruských vyjadrení verejne dištancovať.
◉ Premiér Nikol Pašinjan sa v posledných mesiacoch postupne vzďaľuje od ruskej politiky a prehlbuje kontakty so Západom.
◉ Vzťahy medzi Moskvou a Jerevanom sa zhoršujú už dlhšie, najmä po sporoch okolo bezpečnosti a organizácie CSTO.

Arménsko sa opäť dostalo do centra napätia medzi Ruskom a Západom. Kremeľ tentoraz pobúrilo vystúpenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na medzinárodnom summite v Jerevane. Moskva očakávala, že arménske vedenie sa od jeho výrokov dištancuje, no nestalo sa tak. Reakcia Ruska preto prišla veľmi rýchlo a mimoriadne ostro.

Hovorca Vladimira Putina otvorene naznačil, že takéto správanie poškodzuje vzájomné vzťahy. Situácia zároveň ukazuje, že arménska vláda sa čoraz viac snaží viesť samostatnejšiu zahraničnú politiku. V posledných mesiacoch totiž Jerevan opakovane vyslal signály, ktoré Moskva vníma ako odklon od tradičného partnerstva. Kremeľ teraz varuje pred „protiruským smerovaním“ Arménska. Čo presne Moskvu nahnevalo a prečo sa vzťahy oboch krajín dostávajú na historicky najnižšiu úroveň?

Arménsko pobúrilo Moskvu po vystúpení Zelenského

Napätie medzi oboma štátmi výrazne eskalovalo po summite Európskeho politického spoločenstva, ktorý hostil Jerevan. Na podujatí vystúpil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý opäť vyzval európske krajiny na zvýšenie tlaku proti Rusku a pokračovanie podpory Ukrajiny.

Práve tieto vyjadrenia vyvolali v Moskve silnú nevôľu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov síce uznal, že „Arménsko má právo usporiadať akýkoľvek summit v rámci svojej viacrozmernej zahraničnej politiky,“ no zároveň dodal, že arménska vláda mala podľa Moskvy reagovať oveľa tvrdšie.

Podľa Kremľa bolo problematické najmä to, že premiér Nikol Pašinjan sa od Zelenského slov verejne nedištancoval. Peskov upozornil, že takéto mlčanie nezodpovedá vzťahom medzi dlhoročnými partnermi.

„Je to v rozpore s duchom vzťahov medzi Moskvou a Jerevanom,“ vyhlásil hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina. Dodal tiež, že Rusko považuje za zásadné, aby Arménsko nezaujalo protiruský postoj.

Do celej kauzy sa zapojila aj hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová. Tá podľa agentúry Reuters naznačila, že Zelenského návšteva mala Arménom ukázať, aká budúcnosť ich údajne čaká pri orientácii na Európsku úniu.

Arménsko sa postupne vzďaľuje od Ruska

Vzťahy medzi Moskvou a Jerevanom sa pritom nezhoršili zo dňa na deň. Premiér Nikol Pašinjan už dlhšie dáva najavo, že nechce byť úplne závislý od ruskej politiky. Viackrát zdôraznil, že Arménsko nemožno automaticky označovať za spojenca Ruska vo vojne proti Ukrajine.

Napätie ešte viac zvýšilo jeho rozhodnutie nezúčastniť sa osláv víťazstva nad nacistickým Nemeckom v Moskve. Tento krok Kremeľ interpretoval ako ďalší dôkaz ochladzovania vzájomných vzťahov a rastúceho približovania Arménska k Západu.

Ruské vedenie zároveň čoraz citlivejšie reaguje na akékoľvek kontakty bývalých sovietskych republík s Európskou úniou či NATO. V prípade Arménska je situácia o to citlivejšia, že krajina bola dlhé roky považovaná za jedného z najbližších partnerov Moskvy v regióne.

Arménsko a spor okolo bezpečnostnej aliancie CSTO

Dôležitým bodom sporov sa stala aj Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO). Hoci Arménsko zostáva jej členom, minulý rok svoje pôsobenie v organizácii zmrazilo.

Jerevan tým reagoval na nespokojnosť s prístupom spojencov počas konfliktov s Azerbajdžanom. Arménske vedenie očakávalo výraznejšiu podporu Moskvy aj vojenského bloku, no podľa jeho predstaviteľov pomoc neprišla v očakávanej miere.

Práve tento vývoj výrazne oslabil dôveru medzi oboma krajinami. Kým Rusko sa snaží udržať svoj vplyv v regióne, arménska vláda čoraz hlasnejšie hovorí o potrebe diverzifikácie zahraničnej politiky a hľadaní nových partnerov.

Súčasná kríza tak môže byť ďalším signálom, že tradičné spojenectvo medzi Moskvou a Jerevanom prechádza najvážnejšou skúškou za posledné roky.