Kľúčové boli požiadavky Ruska a telefonát Rubia s Lavrovom
Podľa Financial Times prišiel zlomový moment po rozhovore medzi americkým ministrom zahraničných vecí Markom Rubiom a jeho ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Rubio po telefonáte odporučil Trumpovi, aby summit zrušil. Ako dôvod uviedol, že Moskva nevykázala žiadnu ochotu ku kompromisu.
„Nevideli sme žiaden posun z ruskej strany, len opakovanie tvrdení, ktoré považujeme za zavádzajúce,“ uviedol zdroj pre britský denník. Kremeľ podľa neho trval na tom, aby Ukrajina formálne vzdala územia, oslabila svoju obranu a sľúbila, že nevstúpi do NATO.
V americkej administratíve navyše panovali pochybnosti už skôr, keď Lavrov na septembrovom stretnutí v New Yorku opäť tvrdil, že v Kyjeve vládne „nacistický režim“.
Trump pritvrdil – kritika Putina a nové sankcie
Hoci bol pôvodne telefonát medzi Trumpom a Putinom označený ako „produktívny“, atmosféra sa rýchlo zmenila. Po tom, ako Putin začal vyzdvihovať úspechy ruských síl pri Kupjansku a rieke Oskil, Trump podľa svedkov výrazne ochladol.
Nasledujúci deň počas stretnutia s Volodymyrom Zelenským mal Trump reagovať podráždene a dokonca hádzať po stole mapy Ukrajiny. Vyhlásil, že už má „plné zuby celej situácie“.
Po zrušení summitu americká administratíva prijala sankcie voči dvom najväčším ruským ropným spoločnostiam. Trump zároveň ostro kritizoval Putina za „demonštratívne testovanie jadrových zbraní namiesto diplomatických snáh“.
Moskva naopak obvinila Ukrajinu a európskych spojencov z toho, že blokujú diplomatický pokrok, údajne dosiahnutý na predchádzajúcom stretnutí na Aljaške. Tento pohľad však Spojené štáty odmietli.
Podľa Petera Schroedera, bývalého experta amerických tajných služieb, bol frustrovaný aj samotný Putin – keďže Trump nebol ochotný akceptovať ruské požiadavky a zotrval na svojej politike.
