Ministerstvo kultúry rozdelilo v programe Obnovme si svoj dom takmer tri milióny eur, pričom výsledky sa v niektorých prípadoch výrazne odlišujú od bodovania odbornej komisie.
Ani jeden projekt s hodnotením vyšším ako 76 bodov podľa zverejnených údajov nezískal podporu, zatiaľ čo peniaze dostali aj žiadosti s menej ako 20 bodmi.
Medzi podporenými projektmi sú schodisko v Martine, bratislavská vila aj obnova kaštieľa Kúpeľov Trenčianske Teplice.
Rezort tvrdí, že odborné komisie majú odporúčací charakter a konečné rozhodnutie patrí ministerke kultúry.
Ministerstvo kultúry každoročne rozhoduje o podpore, ktorá môže byť pre vlastníkov historických objektov zásadná. Program Obnovme si svoj dom predstavuje najväčšiu štátnu pomoc určenú vlastníkom národných kultúrnych pamiatok. O peniaze žiadajú vlastníci kostolov, historických domov aj ďalších chránených objektov. Jednotlivé projekty pritom prechádzajú hodnotením odbornej komisie, ktorá im prideľuje body.
Zákon zároveň prikazuje rezortu zverejniť bodové hodnotenie každej žiadosti. Údaje za rok 2026 však ukazujú prípady, pri ktorých vysoký počet bodov automaticky neznamenal úspech. Na druhej strane podporu získali aj projekty, ktoré odborníci ohodnotili podstatne slabšie. Rozdiely sú viditeľné najmä pri niektorých vysokých dotáciách. Ako teda Ministerstvo kultúry rozdelilo takmer tri milióny eur a ktoré projekty napriek vysokému hodnoteniu zostali bez podpory?
Malo by Ministerstvo kultúry pri dotáciách rešpektovať poradie odbornej komisie?
Ministerstvo kultúry rozdelilo takmer tri milióny eur
V rámci hodnotenej výzvy bolo posudzovaných 412 žiadostí, pričom podporu získalo 91 z nich. Ministerstvo rozdelilo takmer tri milióny eur, hoci celková požadovaná suma dosahovala necelých 43 miliónov eur. Rozdiel medzi úspešnými a neúspešnými projektmi je pri pohľade na medián hodnotenia zreteľný. Pri podporených žiadostiach predstavoval 62,5 bodu, pri zamietnutých 43 bodov. Vo väčšine prípadov tak výsledky bodové hodnotenie komisie zohľadňovali.
Výrazné rozdiely však vznikli medzi projektmi na oboch koncoch rebríčka. Ani jedna žiadosť s viac ako 76 bodmi nezískala podľa poskytnutých údajov peniaze. Bez podpory skončilo sedem najlepšie hodnotených projektov, pričom štyri dosiahli minimálne 80 bodov.
Najvyššie hodnotenie zo všetkých 412 žiadostí získal projekt v Rimavskej Bani. Išlo o statické zabezpečenie renesančného hradbového múru pri tamojšom evanjelickom kostole. Odborná komisia mu udelila 90 bodov zo 100, žiadateľ požadoval 80 057 eur, no dotáciu nezískal. Kostol nad Rimavskou Baňou pritom pochádza približne z obdobia okolo roku 1300 a zaujímavosťou je jeho opevnenie. Predmetom projektu bola práve oprava renesančného hradbového múru.
Ministerstvo kultúry podporilo aj žiadosti s nízkym bodovaním
Na opačnej strane výsledkov sa nachádza 21 z celkových 91 podporených projektov, ktoré získali menej ako 50 bodov. Spoločne dostali takmer 700-tisíc eur, teda približne štvrtinu všetkých peňazí vo výzve. Deväť úspešných projektov pritom nedosiahlo ani 20 bodov.
Súčasne zostalo zamietnutých 52 žiadostí s hodnotením minimálne 60 bodov. Ich žiadatelia spolu požadovali 4,46 milióna eur. Výrazným príkladom je mesto Martin. Na rekonštrukciu prístupového schodiska s terasami pred Slovenským národným múzeom získalo 95 000 eur pri hodnotení iba 14 bodov zo 100. Ide pritom o štvrtú najvyššiu dotáciu v celej výzve.
Vyšší počet bodov ako martinský projekt malo až 220 zamietnutých žiadostí. Spolu požadovali 21,3 milióna eur. Schodisko je národnou kultúrnou pamiatkou a vlastní ho mesto. Slovenské národné múzeum, ku ktorému schody vedú, je zároveň organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry.
Mesto Martin pritom schodisko opravovalo už v rokoch 2013 a 2014. Podľa vtedajších tlačových správ samosprávy sa mali pôvodné časti nahradiť vernou kópiou z identického materiálu. Po niekoľkých rokoch je však schodisko opäť poškodené. Ako možné príčiny sa uvádzali použitý travertín aj cyklisti.
Ministerstvo kultúry pridelilo 75-tisíc eur na bratislavskú vilu
Najvyššiu dotáciu určenú fyzickej osobe získal vo výzve Ivan Rajníček. Na rekonštrukciu rodinného domu na Kuzmányho 10 v bratislavskom Starom Meste dostal 75 000 eur. Projekt získal od odborníkov 26 bodov, pričom samotná žiadosť presahovala pol milióna eur. Ide o eklektickú vilu a jednu z deviatich národných kultúrnych pamiatok na Kuzmányho ulici.
Ďalší štyria jednotlivci, ktorí vo výzve uspeli, získali od 8-tisíc do 20-tisíc eur a ich projekty dosiahli hodnotenie od 53 do 66 bodov. Vyššie hodnotenie ako Rajníčkov projekt malo 201 zamietnutých žiadostí. Rajníček je zároveň právnym zástupcom spoločnosti DA Agency. Tá sa dostala do pozornosti v januári 2026 po tom, čo bez povolenia zbúrala časť meštianskeho domu v mestskej pamiatkovej rezervácii v Trenčíne.
Krajský pamiatkový úrad v Trenčíne následne nariadil vybudovanie repliky zbúraného krídla. Podľa poskytnutého textu ide o prvý takýto prípad v histórii úradu a pri nesplnení rozhodnutia môže hroziť pokuta od 300-tisíc do jedného milióna eur. Polícia začala trestné stíhanie pre prečin poškodzovania a znehodnocovania kultúrnej pamiatky.
Rajníček ako advokát verejne namieta, že zbúraný objekt nebol národnou kultúrnou pamiatkou, pričom poukazuje na staršie stanovisko krajského úradu z roku 2016. Pamiatkari na svojom rozhodnutí trvajú.
Ministerstvo kultúry podporilo aj obnovu kaštieľa kúpeľov
Najvyššiu dotáciu pre podnikateľský subjekt získala akciová spoločnosť Kúpele Trenčianske Teplice. Na štvrtú etapu obnovy fasády kaštieľa jej bolo pridelených 70 000 eur pri hodnotení 31 bodov. Vyššie bodové hodnotenie pritom malo 177 zamietnutých žiadostí. Spoločnosť už v minulosti podporu z rovnakého programu získala. Podľa otvorených dát ministerstva dostala v roku 2013 sumu 29 000 eur na sanáciu fasády kúpeľného domu Hammam.
Koncom roka 2018 kúpele vo svojej tlačovej správe informovali, že aj s finančnou podporou Ministerstva kultúry počas predchádzajúcich dvoch rokov zrekonštruovali fasádu kaštieľa zo strany Kúpeľného námestia. Zároveň avizovali pokračovanie prác na ďalšej časti fasády.
Podľa mediálnych zistení získala v roku 2018 väčšinu akcií kúpeľov firma Begram podnikateľa Zoroslava Kollára. Akcie odkúpila od štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a mesta Trenčín. Podľa portálu Kto vlastní Slovensko sú majiteľmi kúpeľov naďalej osoby blízke Kollárovi.
To však neznamená, že dotáciu získal priamo Zoroslav Kollár. Žiadateľom a príjemcom podpory je akciová spoločnosť Kúpele Trenčianske Teplice. Kollár v súčasnosti vedie stranu Právo na pravdu a v jej kampaňových materiáloch sa prezentuje ako autor „biznisových príbehov“, medzi ktorými figurujú aj Kúpele Trenčianske Teplice. Zoroslav Kollár bol odsúdený za uplácanie šéfa Slovenskej informačnej služby. Zákonná požiadavka bezúhonnosti sa pri dotácii vzťahuje na samotného žiadateľa a členov jeho štatutárneho a dozorného orgánu. Na akcionárov sa táto podmienka nevzťahuje.
Ministerstvo kultúry: Konečné rozhodnutie patrí ministerke
Právne pravidlá stanovujú, že odborná komisia predkladá ministrovi kultúry dva zoznamy. V jednom sú žiadosti, ktorých schválenie odporúča, v druhom tie, ktoré odporúčanie nezískali. Dotáciu možno následne poskytnúť po schválení odporúčaných žiadostí ministrom.
Ministerstvo kultúry podľa pôvodného textu neodpovedalo na konkrétne otázky týkajúce sa jednotlivých projektov. Rezort vo všeobecnom stanovisku uviedol, že pri prideľovaní dotácií postupuje výhradne podľa platnej legislatívy a odborné komisie majú v procese hodnotenia odporúčací charakter.
„Konečné rozhodnutie o poskytnutí, resp. neposkytnutí dotácie a jej výške je plne v kompetencii ministerky kultúry Slovenskej republiky,“ uviedlo Ministerstvo kultúry. Podľa stanoviska ministerka rozhoduje na základe zákona a stanovených priorít vlády a rezortu. Ministerstvo však v poskytnutej odpovedi nevysvetlilo konkrétne rozdiely medzi bodovým hodnotením a výsledkami pri uvedených projektoch.
Rovnako neuviedlo, či sa ministerka pri rozhodovaní odchýlila od zoznamu odporúčaného odbornou komisiou. Otvorená tak zostáva aj otázka, či podporu získali projekty, ktoré odborná komisia neodporučila. Rezort podľa poskytnutých informácií bližšie nevysvetlil ani priority vlády a ministerstva, na základe ktorých malo konečné rozhodovanie prebiehať, ani spôsob, akým sa tieto priority premietli do výsledkov jednotlivých žiadostí.
Pre pridanie komentára sa prosím prihláste alebo zaregistrujte.