Harabin prehral spor s Esetom: Musí sa ospravedlniť za poškodenie povesti firmy

Dlhoročný spor medzi bývalým ministrom spravodlivosti Štefanom Harabinom a IT spoločnosťou Eset dospel k definitívnemu záveru. Krajský súd v Bratislave rozhodol, že Harabin sa musí ospravedlniť za výroky, ktorými v roku 2019 počas prezidentskej kampane poškodil povesť spoločnosti.

Štefan Harabin obvinil Eset z napojenia na americkú CIA a manipulácie volebných procesov. Taktiež tvrdil, že spoločnosť „kupuje funkcie“ na najvyšších úrovniach štátnej správy. Súd však tieto tvrdenia označil za nepodložené a poškodzujúce dobré meno firmy.

Už v roku 2020 Okresný súd Bratislava II rozhodol, že Harabin musí odstrániť tieto výroky zo svojich verejných vystúpení. Napriek rozhodnutiu Harabin pokračoval v šírení podobných vyjadrení, čo predĺžilo spor až do aktuálneho rozhodnutia Krajského súdu.

Eset víta rozhodnutie súdu

Riaditeľ spoločnosti Richard Marko rozsudok privítal a označil ho za dôležitý krok v boji proti šíreniu dezinformácií. „Súd jednoznačne potvrdil, že tvrdenia pána Harabina sú klamstvá, ktoré vážne poškodili našu reputáciu. Toto rozhodnutie nastavuje jasné hranice, kde končí sloboda prejavu a začína poškodzovanie práv iných,“ uviedol Marko.

Hranice verejnej diskusie a sloboda prejavu

Súd zdôraznil, že Harabinovo správanie presiahlo hranice legitímnej kritiky a malo jednoznačne znevažujúci charakter. Podľa rozsudku nemožno zneužívať slobodu prejavu na úkor práv iných osôb. Harabin je preto povinný nielen ospravedlniť sa, ale aj rešpektovať rozhodnutia súdov.

Spor medzi Harabinom a Esetom nie je jediný. Firma vedie podobné spory aj s ďalšími verejnými osobnosťami, ako je Ľuboš Blaha. Ten označil zástupcov firmy za oligarchov. Tento prípad zatiaľ nie je uzavretý, keďže rozhodnutie Mestského súdu Bratislava IV, ktorý žalobu proti Blahovi zamietol, je v odvolacom konaní.

Precedens v boji proti dezinformáciám

Rozhodnutie v prospech Esetu je vnímané ako významný precedens, ktorý zdôrazňuje zodpovednosť za šírenie nepodložených tvrdení. Tento prípad ukazuje, že verejné diskusie, najmä počas kampaní, musia byť vedené s rešpektom k právam druhých. Otázkou zostáva, ako sa podobné prípady budú riešiť v budúcnosti a kde bude stanovená hranica medzi slobodou prejavu a zodpovednosťou za slová.