Prieskum volebných preferencií ukázal nové rozloženie podpory politických strán na Slovensku. Smer-SD sa v septembrovom meraní umiestnil pred Progresívnym Slovenskom, pričom rozdiel medzi nimi dosiahol iba pol percentuálneho bodu. Republika si oproti augustu polepšila a ďalšia politická strana dosiahla hranicu potrebnú na vstup do parlamentu. Výsledky zároveň odhalili, ktoré subjekty by zostali mimo Národnej rady SR a koľko respondentov deklarovalo ochotu zúčastniť sa na voľbách.

Politická situácia na Slovensku sa vo volebných prieskumoch naďalej vyvíja a najnovšie čísla prinášajú ďalšie zmeny v podpore jednotlivých strán. Prieskum, ktorý sa uskutočnil na prelome augusta a septembra, zachytil aktuálne preferencie respondentov aj ich ochotu zúčastniť sa na parlamentných voľbách. Pozornosť púta najmä rozdiel medzi dvoma politickými subjektmi s najvyššou nameranou podporou. Zatiaľ čo obe tieto strany oproti predchádzajúcemu meraniu stratili, ďalší politický subjekt zaznamenal nárast.

Zaujímavé výsledky prinieslo zisťovanie aj v prípade strán, ktoré sa pohybujú v blízkosti päťpercentnej hranice. Práve dosiahnutie tejto hodnoty je pre samostatne kandidujúce strany rozhodujúce pri získavaní parlamentného zastúpenia. Septembrové údaje zároveň ukazujú, že viaceré známe politické subjekty by podľa nameraných preferencií zostali mimo Národnej rady SR. Výskumníci sa venovali aj tomu, koľko opýtaných by bolo ochotných prísť k volebným urnám. Ako teda dopadol najnovší prieskum a ktoré strany by podľa jeho výsledkov získali parlamentné kreslá?

Prieskum ukázal tesný rozdiel medzi Smerom a PS

Septembrové meranie Centra sociálnych výskumov Infostat prinieslo nové údaje o podpore slovenských politických strán. Centrum patrí pod Štatistický úrad Slovenskej republiky. Ak by sa parlamentné voľby konali začiatkom septembra 2026, najvyššiu podporu by podľa výsledkov zisťovania získal Smer-SD s 18,7 percenta hlasov.

Progresívne Slovensko by podporilo 18,2 percenta respondentov. Rozdiel medzi oboma politickými subjektmi tak predstavuje iba 0,5 percentuálneho bodu. Smer-SD sa v septembrovom meraní umiestnil pred Progresívnym Slovenskom, no ani jedna z týchto strán si oproti predchádzajúcemu zisťovaniu nepolepšila.

Smer-SD aj Progresívne Slovensko zaznamenali pokles podpory. Presné hodnoty ich augustových preferencií však poskytnuté údaje neuvádzajú. Pri interpretácii výsledkov je potrebné zohľadniť, že ide o výberový prieskum. Malý rozdiel medzi nameranými hodnotami preto sám osebe nepreukazuje jednoznačný rozdiel v podpore oboch strán medzi všetkými voličmi.

Prieskum zaznamenal rast Republiky. Ako dopadli ďalšie strany?

Za Smerom-SD a Progresívnym Slovenskom nasleduje hnutie Republika, ktorému by podľa septembrového zisťovania odovzdalo hlas 9,9 percenta respondentov. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom si hnutie polepšilo. Augustové meranie mu totiž pripisovalo podporu 8,1 percenta.

Republika tak zaznamenala nárast o 1,8 percentuálneho bodu. Ďalšie miesta v septembrovom meraní obsadili Kresťanskodemokratické hnutie, Sloboda a Solidarita a Hlas-SD.

KDH by získalo 8,8 percenta hlasov, zatiaľ čo SaS by podporilo 8,4 percenta opýtaných. Hlas-SD by dosiahol podporu 7,4 percenta respondentov. Rozdiel medzi KDH a SaS predstavuje iba 0,4 percentuálneho bodu. Hlas-SD by za SaS zaostal o jeden percentuálny bod. Výsledky tak ukazujú, že medzi viacerými politickými stranami sú pomerne malé rozdiely v nameranej podpore.

Prieskum priniesol ďalšiu zmenu. Do parlamentu by sa dostala aj Aliancia

Septembrové zisťovanie prinieslo nové údaje aj o stranách, ktorých podpora sa pohybuje v blízkosti hranice potrebnej na vstup do Národnej rady SR. Hnutie Slovensko by podľa výsledkov získalo 6,9 percenta hlasov. Demokrati by dosiahli podporu 5,9 percenta respondentov. Na päťpercentnú hranicu sa však dostala aj ďalšia politická strana.

Maďarská strana Aliancia by podľa prieskumu získala presne 5 percent hlasov. Tento výsledok znamená, že podľa nameraných preferencií by dosiahla hranicu potrebnú na získanie parlamentného zastúpenia v prípade samostatnej kandidatúry. Ak by sa septembrové výsledky presne premietli do parlamentných volieb, do Národnej rady SR by sa dostalo celkovo deväť politických strán a hnutí.

Aliancia by sa tak zaradila medzi subjekty, ktoré by podľa výsledkov merania dosiahli zákonom stanovenú hranicu na vstup do parlamentu. Treba však pripomenúť, že výsledok na úrovni presne piatich percent predstavuje nameranú hodnotu v konkrétnom prieskume. Skutočný volebný výsledok sa môže od výsledkov výberového zisťovania odlišovať.

Prieskum ukázal, ktoré strany by zostali mimo parlamentu

Septembrové výsledky nepriniesli všetkým politickým subjektom podporu potrebnú na získanie parlamentných kresiel. Pod päťpercentnou hranicou by podľa merania zostala aj Slovenská národná strana. SNS by získala 3,2 percenta hlasov, čo by na samostatný vstup do Národnej rady SR nestačilo.

O niečo vyššiu podporu by zaznamenala strana Právo na pravdu, ktorej by svoj hlas odovzdalo 3,5 percenta respondentov. Právo na pravdu by tak podľa septembrových údajov získalo o 0,3 percentuálneho bodu viac ako SNS.

Pod hranicou potrebnou na vstup do parlamentu by zostalo aj hnutie Sme rodina s podporou 2,2 percenta opýtaných. ĽS Naše Slovensko by podľa výsledkov merania získala 1,5 percenta hlasov. Ani jeden z týchto štyroch politických subjektov by tak podľa nameraných preferencií nedosiahol päťpercentnú hranicu.

Prieskum zisťoval aj volebnú účasť. Koľko ľudí by prišlo voliť?

Centrum sociálnych výskumov Infostat realizovalo septembrový prieskum od 31. augusta do 4. septembra 2026. Na zisťovaní sa zúčastnilo 1 095 respondentov, ktorí odpovedali na otázky týkajúce sa volebných preferencií a účasti na parlamentných voľbách. Ochotu zúčastniť sa na voľbách deklarovalo spolu 66,4 percenta opýtaných.

Z tejto hodnoty predstavovali 31,8 percentuálneho bodu respondenti, ktorí uviedli, že by k volebným urnám určite prišli. Ďalších 34,6 percenta všetkých opýtaných odpovedalo, že by sa na parlamentných voľbách pravdepodobne zúčastnilo.

Spolu tak určitú alebo pravdepodobnú účasť deklarovalo 66,4 percenta respondentov. Tieto výsledky vyjadrujú ochotu opýtaných zúčastniť sa na voľbách v čase realizácie prieskumu. Nemožno ich preto automaticky považovať za údaj o skutočnej volebnej účasti. Septembrové meranie poskytuje obraz o podpore jednotlivých politických strán a deklarovanej ochote respondentov voliť v sledovanom období.

Kompletné výsledky sú dostupné v septembrovej správe Centra sociálnych výskumov Infostat .

FAQ: Čo treba vedieť o septembrovom prieskume?

1. Čo znamená polpercentný rozdiel medzi Smerom-SD a Progresívnym Slovenskom?

Septembrový prieskum zaznamenal podporu Smeru-SD na úrovni 18,7 percenta a Progresívneho Slovenska na úrovni 18,2 percenta. Rozdiel medzi nameranými hodnotami predstavuje 0,5 percentuálneho bodu. Keďže ide o výberové zisťovanie, takýto malý rozdiel nemožno bez ďalších metodických údajov interpretovať ako jednoznačný rozdiel v podpore medzi všetkými voličmi.

2. Aký význam má päťpercentná podpora Aliancie?

Samostatne kandidujúca politická strana musí v parlamentných voľbách získať najmenej päť percent platných hlasov, aby sa mohla podieľať na rozdeľovaní mandátov. Aliancia podľa septembrového merania dosiahla presne túto hranicu. Výsledok prieskumu však neznamená, že rovnakú podporu musí získať aj v skutočných voľbách.

3. O koľko sa zmenila podpora Republiky v porovnaní s augustom?

Augustové meranie zaznamenalo podporu Republiky na úrovni 8,1 percenta. V septembrovom prieskume dosiahlo hnutie 9,9 percenta hlasov, čo predstavuje nárast o 1,8 percentuálneho bodu. Poskytnuté údaje však neuvádzajú príčiny tejto zmeny.

4. Prečo sa deklarovaná volebná účasť nemusí zhodovať so skutočnou účasťou?

Deklarovaná účasť vyjadruje zámer respondentov v čase, keď odpovedali na otázky výskumníkov. V septembrovom prieskume určitú alebo pravdepodobnú účasť uviedlo 66,4 percenta opýtaných. Skutočná volebná účasť sa však zisťuje až na základe počtu ľudí, ktorí sa na konkrétnych voľbách reálne zúčastnia.

5. Čo možno vyvodiť z počtu 1 095 respondentov?

Septembrový prieskum vychádzal z odpovedí 1 095 účastníkov zisťovania. Výsledky preto predstavujú odhad volebných preferencií, nie presné spočítanie názorov všetkých oprávnených voličov. Pri posudzovaní spoľahlivosti výsledkov je potrebné poznať aj spôsob výberu respondentov, váženie odpovedí a ďalšie metodické informácie.

6. Znamená deväť strán nad päťpercentnou hranicou, že by všetky získali parlamentné zastúpenie?

Podľa septembrových výsledkov dosiahlo deväť politických subjektov podporu najmenej päť percent. Ak by sa tieto namerané hodnoty presne premietli do skutočných volieb a išlo by o samostatne kandidujúce strany, splnili by hranicu potrebnú na vstup do parlamentu. Samotný prieskum však neurčuje konečný výsledok volieb ani presné rozdelenie poslaneckých mandátov.