Drsný výsmech Machalovi. Celebrity si nedávali servítku pred ústa. Nechcú koniec USA!

27. 3. 2026admin924 prečítaní

◉ Machala sa na zasadnutí Rady STVR ostro vyjadril k tomu, aký jazyk majú používať redaktori
◉ Novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová upozornila na návrhy, ktoré vyvolali veľký rozruch
◉ K situácii sa ironicky alebo šokovane pridali aj Dorota Nvotová a Jakub Petraník
◉ Diskusia neostala len pri jazyku, otvorila aj otázku, ako má vyzerať spravodajstvo

Machala sa stal jednou z najdiskutovanejších postáv po zasadnutí Rady STVR z 24. marca. To, čo malo byť odbornou debatou o verejnoprávnom médiu, sa veľmi rýchlo premenilo na tému, ktorá rozvírila sociálne siete aj verejnú diskusiu. Pozornosť upútali najmä jeho slová o jazykovej čistote v správach. Práve tie okamžite vyvolali silné reakcie medzi novinármi, umelcami aj bežnými divákmi.

Ozvali sa ironické poznámky, pobavenie aj otvorená kritika. Nešlo pritom len o jednu skratku, ale o širší pohľad na to, ako má podľa niektorých vyzerať jazyk v médiách. Popri tom sa otvorila aj ďalšia otázka, či by spravodajstvo nemalo prinášať viac pozitívnych tém. Rokovanie tak zďaleka nezostalo len pri technických detailoch. Prečo teda výroky z rady vyvolali taký rozruch a čo presne zaznelo?

Machala rozvíril debatu o jazyku v STVR

Verejnosť mohla priebeh rokovania Rady STVR sledovať online a práve tam zazneli výroky, ktoré si okamžite všimla aj novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová. Jej pozornosť upútal najmä podpredseda Rady STVR Lukáš Machala, ktorý sa pustil do témy jazykovej správnosti v spravodajstve.

Podľa Hanzelovej zaznelo na rokovaní aj toto: „Lukáš Machala hovorí na Rade STVR, že redaktori, ktorí budú používať napríklad názov USA, budú mať zrážky z platu za nespisovný jazyk. Podľa neho majú používať názov krajiny SŠA (Spojené štáty americké),“

Tým sa však jeho pripomienky neskončili. Novinárka doplnila, že výhrady smerovali aj k ďalším zaužívaným pomenovaniam. Podľa jej slov mal Machala problém aj s používaním názvov Miškolc a Kyjiv, pričom presadzoval formy Miškovec a Kyjev. Zároveň sa vraj ponúkol, že redaktorom osobne pripraví školenie.

Práve táto časť diskusie vyvolala pochybnosti, či ide ešte o snahu o jazykovú kultúru, alebo už o zásah do prirodzeného fungovania spravodajstva. Mnohým totiž nešlo len o samotné slová, ale aj o tón a spôsob, akým boli tieto návrhy prezentované.

Ako vnímate súčasné vzťahy vo vládnej koalícii?

Po hlasovaní alebo po kliknutí na výsledky sa stránka obnoví.

Machala sa stal terčom ironických reakcií

Krátko po zverejnení detailov zo zasadnutia prišli aj verejné reakcie známych osobností. Herečka, speváčka a politička Dorota Nvotová zvolila stručný, ale veľmi výstižný odkaz. Na Instagrame napísala: „Odteraz pre mňa už len júesej,“

Jej príspevok pôsobil ako jasná irónia namierená proti tomu, čo na rokovaní zaznelo. Reakcia sa rýchlo stala symbolom pobavenia aj nesúhlasu s tým, že by sa podobné zásahy mali presadzovať vo verejnoprávnom priestore.

Svoj údiv neskrýval ani spevák Jakub Petraník, známy aj z účinkovania v šou SuperStar. Na sociálnej sieti reagoval veľmi priamo: „WTF! OMG! LOL!“ Touto stručnou trojicou výrazov dal najavo šok aj pobavenie nad tým, kam sa celá debata posunula.

Práve reakcie známych mien pomohli dostať tému ešte viac do centra pozornosti. Z pôvodne odbornej diskusie sa tak stal virálny moment, o ktorom začali hovoriť aj ľudia mimo mediálneho prostredia.

Machala otvoril aj tému podoby spravodajstva

Rokovanie Rady STVR sa však netočilo iba okolo slovníka redaktorov. Zuzana Kovačič Hanzelová upozornila aj na ďalšiu líniu diskusie, ktorá sa týkala samotného ladenia správ. Podľa nej sa ozývali názory, že vo vysielaní chýbajú dobré správy a pozitívnejší pohľad na dianie.

Ako priblížila, zaznelo aj toto stanovisko: „Členom rady STVR chýbajú dobré správy. Pán Daňko z právnickej fakulty UK hovorí, že doba je síce zlá, ale aby ľudia neboli depresívni. Kopu dobrých vecí sa podľa neho podarilo, nie je to v správach vidieť a ľudia môžu mať pocit, že žijú v najhoršej krajine na svete,“

Táto časť debaty otvorila ešte širšiu otázku. Má byť úlohou spravodajstva predovšetkým presne zobrazovať realitu, alebo by malo vedome vyvažovať negatívne udalosti pozitívnymi témami? Práve tu sa ukazuje, že spor nie je len o slovách ako USA či SŠA, ale o celkovom chápaní verejnoprávnych médií.

Celá situácia tak odhalila napätie medzi predstavou o kontrolovanom a kultivovanom jazyku na jednej strane a medzi prirodzeným, zrozumiteľným a moderným spravodajstvom na strane druhej. A práve preto sa z jedného rokovania stala téma, ktorá vyvolala silný ohlas.