Foto: facebook.com

Je to dôsledok opozičnej progresívnej hystérie, tvrdí Šutaj Eštok o nepodaní ruky prezidentovi

Študentovo gesto rozprúdilo diskusiu

Prezident Peter Pellegrini nedávno prijal 35 najúspešnejších slovenských stredoškolákov, ktorí reprezentovali krajinu na medzinárodných olympiádach. Počas ceremónie však jeden z nich, Simon Omaník, odmietol podať ruku hlave štátu. Ocenenie od ministra školstva Tomáša Druckera si prevzal, no prezidentovi ruku nepodal. Tento čin vyvolal okamžité reakcie.

Minister školstva Tomáš Drucker na situáciu reagoval zmierlivo. Na sociálnej sieti napísal: „Mrzí ma, že sa tento akt stal predmetom politiky, osobne preto, lebo systematicky a stále bojujem za to, aby školstvo nebolo predmetom politiky.“

Na rozdiel od Druckera však minister vnútra Matúš Šutaj Eštok reagoval ostrejšie. „Podanie ruky je symbol, ktorý už tisícky rokov ľudia vnímajú ako symbol mierumilovnosti,“ uviedol na sociálnej sieti. Nepodanie ruky označil za „smutný symbol dnešnej doby“ a za dôsledok „opozičnej progresívnej hystérie, ktorá znevažuje každého, kto nevolí ich.“

Politici vyzývajú na zastavenie šírenia nenávisti

Minister vnútra vo svojej reakcii priamo vyzval na zastavenie šírenia nenávisti. „Ja naopak podávam symbolicky ruku všetkým. Aj tým, ktorí majú iný politický názor ako ja. Slovensko je krásna a úspešná krajina a nemali by sme si ju pokaziť ďalším štvaním a zvyšovaním nenávisti,“ uviedol.

Do diskusie sa zapojil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Vo svojom vyjadrení na sociálnej sieti označil študentovo gesto za „nemiestny a zneucťujúci prejav k autorite a vážnosti prezidenta Slovenskej republiky.“ Podľa neho ide o smutnú vizitku súčasnej slovenskej reality.

Incident z ceremónie ukázal, ako rýchlo sa verejné gestá môžu stať nástrojom politických sporov. Kým niektorí politici volajú po zmierení a rešpekte, iní tento čin využívajú na poukazovanie na nedostatky v slovenskej spoločnosti. Či išlo o premyslený politický odkaz alebo len osobné rozhodnutie mladého študenta, zostáva otázkou.

Čo však znamená toto gesto pre budúcnosť politickej kultúry na Slovensku?

Viac od autora