◉ KDH čelí vnútornému napätiu po tom, čo poslanec Jozef Hajko otvorene kritizoval vedenie strany
◉ Poslanec pripúšťa, že zvažuje odchod z parlamentu pre rozdielne názory na fungovanie hnutia
◉ Kritika smeruje najmä na predsedu Milana Majerského a jeho kumulovanie funkcií
◉ Diskusia sa rozprúdila aj po rozhodnutí hnutia vylúčiť povolebnú spoluprácu so súčasnou koalíciou

KDH čelí vnútorným sporom. Poslanec zvažuje odchod z parlamentu

KDH sa v posledných dňoch ocitlo v centre politickej diskusie. V hnutí sa totiž otvorene hovorí o vnútorných nezhodách, ktoré sa dotýkajú aj jeho najvyššieho vedenia. Jedným z najhlasnejších kritikov je poslanec Jozef Hajko, ktorý nevylučuje, že by mohol opustiť parlament.

Podľa jeho slov existujú výrazné rozdiely v pohľade na fungovanie hnutia a na spôsob, akým by sa mali riešiť problémy Slovenska. Kritika smeruje najmä na predsedu Milana Majerského, ktorý zároveň stojí na čele Prešovského samosprávneho kraja.

Hajko naznačil, že kombinácia týchto funkcií môže komplikovať efektívne vedenie strany. Svoje výhrady pritom prezentoval priamo predsedovi. „KDH má záujem o riešenia konkrétnych problémov. Nezhodujeme sa na tom, ako to má robiť, a ja som to povedal do očí priamo aj predsedovi,“ uviedol poslanec.

Majerský vedie KDH od roku 2020 a práve počas jeho pôsobenia sa kresťanským demokratom podarilo po desiatich rokoch opäť dostať do parlamentu. Otázkou však zostáva, či súčasné napätie v strane neovplyvní jej ďalšie smerovanie.

KDH a sporné hlasovanie o ústave

Diskusia o smerovaní KDH sa výrazne vyostrila aj po hlasovaní o zmene ústavy na konci septembra minulého roka. Vládna koalícia vtedy potrebovala 90 hlasov, aby mohla novelu schváliť.

Kľúčovú podporu poskytli práve poslanci KDH, ktorí pomohli vytvoriť ústavnú väčšinu. Tento krok však vyvolal rozdielne reakcie nielen v opozícii, ale aj vo vnútri samotného hnutia.

Predseda Milan Majerský rozhodnutie ocenil slovami: „Teší ma tento moment, že prešla ústava, ktorá chráni ľudskú dôstojnosť.“

Nie všetci členovia poslaneckého klubu však hlasovanie podporili. Dlhoročná osobnosť hnutia František Mikloško a poslanec František Majerský sa rozhodli zmeny nepodporiť, čo poukázalo na rozdielne postoje v rámci strany.

KDH a otázka budúcich koalícií

Napätie okolo smerovania KDH zvýšila aj diskusia o budúcich koaličných partneroch. Časť opozície – najmä Progresívne Slovensko a SaS – vyzývala kresťanských demokratov, aby jasne povedali, či sú ochotní spolupracovať so stranou Smer.

Predseda SaS Branislav Gröhling upozornil: „Teraz sa voliči pýtajú, aká bude budúca koalícia, aká bude budúca spolupráca.“

Odpoveď priniesol až nedávny snem hnutia. Delegáti rozhodli, že KDH vylučuje povolebnú spoluprácu so stranami súčasnej vládnej koalície. Zaujímavosťou je, že návrh neprišiel priamo od vedenia strany, ale od okresného predsedu z Vranova nad Topľou.

Uznesenie podporili približne dve tretiny delegátov, no niektorí členovia vedenia sa k nemu nepripojili. Predseda poslaneckého klubu Igor Janckulík a podpredseda Viliam Karas za návrh nehlasovali.

KDH a diskusia o budúcom lídrovi

Otázka vedenia KDH sa otvorila aj pred samotným snemom. Podpredseda strany Viliam Karas totiž pripustil, že by mohol kandidovať na post predsedu, ak by získal podporu delegátov.

Napokon však delegáti potvrdili mandát súčasnému predsedovi. Karas preto uviedol, že jeho kandidatúra momentálne nie je aktuálna.

„Nestačí iba vylúčiť spoluprácu s niektorými stranami. Rovnako dôležité je povedať, za akých podmienok bude KDH pripravené spolupracovať s inými politickými subjektmi,“ vysvetlil Karas.

Majerský reagoval tým, že hnutie nikdy nehovorilo o spolupráci so súčasnými vládnymi stranami. „Nikdy nepovedali, že chcú ísť do vlády so Smerom, Hlasom alebo SNS. Tu sa musím naozaj zodpovedne za nich postaviť,“ povedal.

Politológ Miroslav Řádek z Trenčianskej univerzity A. Dubčeka pripomenul, že podobné diskusie sú v hnutí prirodzené. Podľa neho má KDH dlhodobo široké regionálne štruktúry, čo prináša aj rôznorodosť názorov medzi jeho členmi.