List, ktorý by mal ísť do Moskvy, nie do Kyjeva

Keď premiér Robert Fico vyzýva lídrov strán, aby podpísali list Volodymyrovi Zelenskému v mene energetickej bezpečnosti Slovenska, znie to na prvé počutie ako štátnicky postoj. Energetika je predsa vážna vec. Slovensko potrebuje stabilné dodávky, predvídateľnosť a ochranu svojich hospodárskych záujmov. V tom sa vie zhodnúť takmer každý.

Lenže hneď po prvom dojme prichádza zásadná otázka: naozaj je správnym adresátom takéhoto politického tlaku ukrajinský prezident?

Fico vo svojom liste tvrdí, že jednostranné rozhodnutia Ukrajiny o zastavení tranzitu plynu a prerušení dodávok ropy spôsobujú Slovensku hospodárske škody. Zároveň žiada obnovenie tranzitu ropy cez Ukrajinu a opravu alebo sprístupnenie ropovodu Družba. To je jeho oficiálna línia.

Ale pravda je jednoduchšia a nepríjemnejšia: keby Rusko nezačalo vojnu proti Ukrajine, Európa dnes nerieši energetiku pod tlakom zbraní, rozbitú infraštruktúru ani vydieranie cez suroviny. Koreň problému nesedí v Kyjeve. Sedí v Moskve.

Práve preto je zvláštne, ak slovenský premiér buduje dojem, že hlavnou prekážkou našej energetickej bezpečnosti je Zelenskyj. Nie, hlavnou prekážkou je vojna, ktorú rozpútal Vladimir Putin. Vojna, ktorá rozvrátila normálne obchodné vzťahy, ohrozila dopravu energií, zmenila bezpečnostnú architektúru Európy a urobila z ropy a plynu geopolitickú zbraň.

Ak chce Robert Fico naozaj konať v mene slovenských národnoštátnych záujmov, mal by napísať list predovšetkým Putinovi. Stručný, jasný a bez póz: Ukončite vojnu. Prestaňte ničiť krajinu, cez ktorú vedú trasy, od ktorých bola Európa roky závislá. Prestaňte robiť z energie nástroj nátlaku. A prestaňte ohrozovať bezpečnosť kontinentu vrátane Slovenska.

To by bol list, ktorý by mal logiku.

Je pohodlné tváriť sa, že za naše problémy môže ten, kto sa bráni. Je pohodlné tlačiť na napadnutú krajinu a tváriť sa, že ide len o “pragmatizmus”. Lenže pragmatizmus bez morálky a bez pomenovania príčiny je iba lacná politická póza.

Nikto netvrdí, že Slovensko sa má vzdať obrany svojich ekonomických záujmov. Naopak. Vláda má povinnosť chrániť domácnosti, priemysel aj energetickú stabilitu. No ak to robí tak, že zamlčuje základný fakt o pôvodcovi vojny, nebráni Slovensko celé. Bráni len svoj politický príbeh.

A ten príbeh je nebezpečný. Naznačuje totiž, že problémom nie je agresor, ale ten, kto sa agresii postavil. Že problémom nie je Kremeľ, ale Kyjev. Že mier sa dosiahne nie tlakom na útočníka, ale presviedčaním obete, aby bola ústretovejšia.

Takto sa však mier nerodí. Takto sa rodí rezignácia.

Aj preto bola reakcia opozície, že ak už niekomu písať list, tak Putinovi, vecná a presná. Nie preto, že by energetická bezpečnosť Slovenska nebola dôležitá. Práve naopak. Je dôležitá natoľko, že si zaslúži poctivú diagnózu. A poctivá diagnóza hovorí jasne: bez ruskej agresie by dnešná energetická kríza nemala podobu, akú má.

Slovensko nepotrebuje politické divadlo s listom do Kyjeva. Potrebuje vládu, ktorá bude vedieť pomenovať príčinu problému pravým menom. A ak chce premiér zbierať podpisy pod výzvu v mene národného záujmu, nech ich skúsi zbierať pod vetu, na ktorej by mala stáť celá slušná politika:

Pán Putin, ukončite vojnu.

Ak chceš, prepíšem ti to ešte do ostrejšieho publicistického štýlu alebo do kratšej verzie vhodnej na Facebook status či komentár do médií.