Zobraziť zvyšok textu aj na tejto stránke
Je pohodlné tváriť sa, že za naše problémy môže ten, kto sa bráni. Je pohodlné tlačiť na napadnutú krajinu a tváriť sa, že ide len o “pragmatizmus”. Lenže pragmatizmus bez morálky a bez pomenovania príčiny je iba lacná politická póza.
Nikto netvrdí, že Slovensko sa má vzdať obrany svojich ekonomických záujmov. Naopak. Vláda má povinnosť chrániť domácnosti, priemysel aj energetickú stabilitu. No ak to robí tak, že zamlčuje základný fakt o pôvodcovi vojny, nebráni Slovensko celé. Bráni len svoj politický príbeh.
A ten príbeh je nebezpečný. Naznačuje totiž, že problémom nie je agresor, ale ten, kto sa agresii postavil. Že problémom nie je Kremeľ, ale Kyjev. Že mier sa dosiahne nie tlakom na útočníka, ale presviedčaním obete, aby bola ústretovejšia.
Takto sa však mier nerodí. Takto sa rodí rezignácia.
Aj preto bola reakcia opozície, že ak už niekomu písať list, tak Putinovi, vecná a presná. Nie preto, že by energetická bezpečnosť Slovenska nebola dôležitá. Práve naopak. Je dôležitá natoľko, že si zaslúži poctivú diagnózu. A poctivá diagnóza hovorí jasne: bez ruskej agresie by dnešná energetická kríza nemala podobu, akú má.
Slovensko nepotrebuje politické divadlo s listom do Kyjeva. Potrebuje vládu, ktorá bude vedieť pomenovať príčinu problému pravým menom. A ak chce premiér zbierať podpisy pod výzvu v mene národného záujmu, nech ich skúsi zbierať pod vetu, na ktorej by mala stáť celá slušná politika:
Pán Putin, ukončite vojnu.
Ak chceš, prepíšem ti to ešte do ostrejšieho publicistického štýlu alebo do kratšej verzie vhodnej na Facebook status či komentár do médií.