Vysoký predstaviteľ strany Smer Viktor Stromček sa dostal do centra medzinárodného vyšetrovania.
Nórske úrady skúmajú podozrenia z prania špinavých peňazí, ktoré údajne súvisia s jeho podnikateľskými aktivitami.
Podľa dostupných informácií boli milióny eur z daňových rajov použité na kúpu luxusných nehnuteľností vo Francúzsku.
Vyšetrovanie zároveň poukazuje na nezrovnalosti v účtovníctve jeho firmy, ktorá skončila v konkurze. Stromček tieto tvrdenia rázne odmieta a tvrdí, že ide o nepodložené obvinenia.
Čo všetko môže nórske vyšetrovanie odhaliť?

Viktor Stromček, bývalý generálny manažér strany Smer, sa ocitol pod drobnohľadom nórskych úradov. Tie preverujú jeho podnikateľské aktivity pre podozrenie z prania špinavých peňazí. Vyšetrovanie odštartovalo po tom, čo konkurzná správkyňa Ellen Eilerás odhalila nezrovnalosti v účtovníctve jeho telemarketingovej firmy. „Máme dôvodné podozrenie na závažnú spreneveru a pranie špinavých peňazí,“ uviedla správkyňa, ktorá pripravuje podanie trestného oznámenia.
Podľa nórskeho denníka VG, na ktorý sa odvoláva portál Aktuality.sk, firma skončila v konkurze po tom, čo Stromček údajne poslal milióny eur z Dubaja a ďalších daňových rajov. Tieto finančné toky mali byť použité aj na kúpu luxusných víl na Azúrovom pobreží.
Podľa nórskych médií Stromček do firmy poslal približne 90 miliónov nórskych korún (7,8 milióna eur). Tvrdí, že tieto prostriedky pochádzali z legálnych pôžičiek. „Nikdy som neskrýval, že kúpa vily bola financovaná z pôžičky,“ uviedol pre nórsky denník VG. Jednu z pôžičiek mu mal poskytnúť podnikateľ Stanislav Drgoň.

Druhá vila na Azúrovom pobreží mala byť zakúpená ako súčasť podnikateľského zámeru. Stromček tvrdí, že všetky finančné transakcie boli riadne zaevidované a prešli auditom. Napriek tomu jeho podnikateľská činnosť vrhá tieň na jeho politickú kariéru, keďže sa v minulosti spájal s Marianom Kočnerom a ďalšími kontroverznými postavami.
Nórske úrady pokračujú v preverovaní finančných tokov, pričom výsledky vyšetrovania môžu výrazne ovplyvniť Stromčekovu budúcnosť. Otázkou zostáva, či sa podozrenia ukážu ako opodstatnené alebo pôjde o nedorozumenie.