Progresívne Slovensko o uniknutej nahrávke: Toto je programová kolaborácia. Čo za to dostali premiér a proruskí vládní politici?

◉ Slovensko sa podľa Progresívneho Slovenska dostalo do centra vážnych otázok po uniknutej nahrávke o sankciách.
◉ Opozícia žiada vysvetlenia k postupu pri sankčných zoznamoch aj k pôsobeniu ruskej diplomatickej misie.
◉ Minister Juraj Blanár kritiku odmieta a pripomína prípad Jozefa Hambálka aj pravidlá schvaľovania sankcií v EÚ.
◉ Zverejnené materiály investigatívcov opisujú komunikáciu maďarského ministra s ruskou stranou a spomínajú aj slovenský rozmer.

Slovensko sa po zverejnení uniknutej nahrávky opäť stalo predmetom ostrej politickej konfrontácie. Progresívne Slovensko tvrdí, že nejde o izolovaný problém, ale o dlhodobejší spôsob fungovania v zahraničnopolitických otázkach. Do centra pozornosti sa dostali najmä sankčné zoznamy Európskej únie a možné zásahy do ich obsahu. Opozícia tvrdí, že verejnosť stále nedostala jasné odpovede na to, kto a prečo presadzoval vyradenie konkrétnych mien.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár naopak hovorí o selektívnej kritike a pripomína staršie rozhodnutia spojené s menom Ivan Korčok. Celá kauza sa pritom opiera aj o zistenia investigatívnych novinárov o komunikácii medzi maďarským a ruským ministrom. Práve v nej sa podľa zverejnených prepisov objavila aj zmienka o spoločnom postupe so slovenskou stranou. Do debaty tak vstúpili otázky o transparentnosti, suverenite aj o povahe kontaktov s Ruskom. Ukáže sa, že išlo iba o politickú prestrelku, alebo o problém s oveľa širším dosahom?

Slovensko pod paľbou kritiky po uniknutej nahrávke

Tlačová správa Progresívneho Slovenska nadviazala na zverejnené informácie o komunikácii, ktorá sa mala týkať aj sankčných zoznamov EÚ. Podpredseda hnutia Ivan Korčok tvrdí, že nejde o jednorazové zlyhanie, ale o opakujúci sa vzorec správania. Podľa neho sa vynára obraz krajiny, ktorá si nebráni vlastné záujmy dostatočne samostatne.

„Dnes už nehovoríme o jednom prešľape – hovoríme o vzorcoch správania: Slovensko sa nespráva ako suverénny štát, ktorý si chráni vlastné záujmy, ale ako krajina, ktorú Moskva a Budapešť používajú ako svojho pešiaka,“ uviedol.

PS zároveň uvádza, že sa už dlhší čas pýta šéfa diplomacie Juraja Blanára na konkrétne rozhodnutia súvisiace so sankciami. Hnutie žiada vysvetlenie, prečo chcelo Slovensko podľa ich slov vyradiť konkrétnych Rusov zo sankčného zoznamu, aký záujem tým sledovalo a kto o tom rozhodol. Korčok popritom vyzval aj na zverejnenie počtu členov ruskej diplomatickej misie na území Slovenska, keďže podľa neho ide o tému, ktorá má patriť do verejnej diskusie.

Ostrejšie slová pridal člen predsedníctva PS Peter Bátor. Ten hovoril nielen o politickej zodpovednosti vlády, ale aj o možných dôsledkoch pre meno krajiny v zahraničí.

„Toto je programová kolaborácia. Čo za to dostali sľúbené premiér a proruskí vládní politici? Toto nie je umná politika na všetky svetové strany, toto je obetovanie dobrého mena, kredibility a možno aj budúcnosti Slovenska pre záujmy skorumpovaných ruských oligarchov, ktorí zarábajú na vraždení Ukrajincov,“ uviedol.

Bátor zároveň upozornil aj na to, že po tejto kauze nemusia byť posledným problémom len doteraz zverejnené záznamy. Podľa neho by mala vláda aj prezident pristúpiť k oveľa otvorenejšej komunikácii vo vzťahu k rokovaniam s ruskou stranou.

„Odporúčam vláde aj prezidentovi, aby po uniknutí ďalšej nahrávky radšej vopred zverejnili obsah rozhovorov s ruskou stranou, ako aj rozsah a spôsob ďalšej kolaborácie. Myslieť si, že maďarskí predstavitelia boli odpočúvaní a tí naši nie, by bolo naivné,“ dodal.

Na záver PS odkázalo, že ak získa dôveru voličov, chce detailne preveriť každú kauzu týkajúcu sa vzťahov s Ruskom za obdobie tejto vlády. Aj tým hnutie naznačilo, že tému nepovažuje za uzavretú a chce ju držať vo verejnom priestore aj naďalej.

Slovensko a odpoveď Blanára na výčitky opozície

Na vyjadrenia opozície reagoval minister zahraničných vecí Juraj Blanár cez komunikačný odbor rezortu diplomacie. Kritiku Ivana Korčoka a Progresívneho Slovenska zasadil do širšieho politického kontextu a naznačil, že téma je podľa neho využívaná aj selektívne.

Blanár sa pýta, či budú opoziční politici za „ruských agentov“ označovať aj ďalšie členské štáty Európskej únie, ak v otázke sankcií postupujú podobným spôsobom. Zároveň odmieta, že by mal reagovať na výzvy opozície tak, ako si to táto želá. Namiesto toho pripomenul prípad slovenského občana Jozefa Hambálka, ktorého zaradenie na sankčný zoznam označuje za neopodstatnené a za krok s vážnym dosahom na jeho život.

Podľa ministra prišlo k vyradeniu Hambálka zo zoznamu až počas pôsobenia súčasnej vlády Roberta Fica a po aktivitách slovenskej diplomacie. Tvrdí, že tento výsledok následne potvrdili všetky členské štáty EÚ, čo má podľa neho dokazovať, že pôvodné zaradenie nebolo oprávnené. Práve touto skúsenosťou vysvetľuje, prečo dnes Slovensko pristupuje ku každému prípadu individuálne.

Minister zároveň zdôraznil, že sankčné rozhodnutia musia podľa neho vychádzať z princípov právneho štátu a prezumpcie neviny. Pripomenul tiež, že v rámci Európskej únie sa o sankciách rozhoduje jednomyseľne, teda so súhlasom všetkých členských krajín. Za zaradením aj vyradením konkrétnych osôb tak podľa jeho interpretácie nestojí jeden štát, ale kolektívne rozhodnutie. V závere odmietol, že by sa vláda nechala zatiahnuť do predvolebnej kampane v Maďarsku, a zároveň otvoril otázku, ako je možné, že dochádza k nelegálnemu odpočúvaniu ministra zahraničných vecí členského štátu EÚ.

Slovensko v prepisoch komunikácie a širšie súvislosti prípadu

Aktuálna polemika nevznikla bez predchádzajúceho kontextu. Na verejnosť sa postupne dostali zistenia investigatívnych novinárov, na ktorých spolupracovalo viacero domácich aj zahraničných médií vrátane Investigatívneho centra Jána Kuciaka. Tie priniesli informácie o komunikácii medzi maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóm a ruskými predstaviteľmi.

Súčasťou zverejnených materiálov je aj nahrávka telefonátu medzi Szijjártóm a ruským ministrom Sergejom Lavrovom. Z rozhovorov vyplynulo, že sa v nich hovorilo o témach spojených s Európskou úniou, vrátane snahy o vyradenie konkrétnych osôb zo sankčných zoznamov. Medzi nimi sa podľa zistení novinárov objavila aj príbuzná ruského oligarchu Ališera Usmanova.

Práve tu sa spomína aj Slovensko. Z prepisu telefonátu totiž podľa zverejnených informácií vyplýva, že návrh mali plánovať podať spoločne s Slovákmi a že mali podniknúť kroky na jeho presadenie. Maďarský minister zároveň priznal pravidelný kontakt s ruským partnerom aj počas rokovaní na úrovni Európskej únie a podľa medializovaných informácií mal Rusko informovať aj o priebehu stretnutí.

Tieto zistenia vyvolali reakciu Európskej komisie, ktorá ich označila za znepokojujúce a vyzvala na ich objasnenie. Maďarská vláda obvinenia odmietla. Zverejnené prepisy sa navyše dotkli aj starších udalostí na Slovensku, keďže v jednom z rozhovorov zazneli zmienky o parlamentných voľbách v roku 2020 a očakávaniach spojených s ich výsledkom. Súčasťou komunikácie bola aj snaha sprostredkovať stretnutie pre vtedajšieho premiéra Petra Pellegriniho v Moskve, pričom prezidentská kancelária neskôr uviedla, že išlo o štandardné rokovania týkajúce sa energetickej bezpečnosti.

V celom prípade tak ostáva viacero otvorených otázok. Opozícia tvrdí, že Slovensko musí verejnosti vysvetliť svoje kroky, minister zas hovorí o manipulovaní témy a o potrebe držať sa právnych pravidiel. Isté je zatiaľ len to, že uniknutá nahrávka otvorila ďalší ostrý spor o to, ako Slovensko presadzuje svoje záujmy v citlivých medzinárodných témach.