Transakčná daň má byť podľa oznámenej dohody zrušená až koncom roka 2027.
Tomáš Taraba tento termín kritizuje a tvrdí, že príjmy z dane zodpovedajú objemu financií určených na stranícke priority.
Michal Šimečka upozorňuje na riziko vyššieho deficitu a možnú krízovú situáciu verejných financií.
V diskusii zazneli aj návrhy na šetrenie štátu, otázky okolo dlhovej brzdy a možné zásahy do fungovania ministerstiev.
Transakčná daň sa opäť dostala do centra politickej diskusie o stave slovenských verejných financií. Spor tentoraz nevyvoláva iba samotná existencia opatrenia, ale predovšetkým plánovaný termín jeho skončenia. Téma sa otvorila v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Tomáš Taraba a predseda PS Michal Šimečka pritom hovorili nielen o dani, ale aj o výdavkoch štátu a pripravovanom rozpočte. V niektorých pohľadoch sa ich názory priblížili, v ďalších sa výrazne rozchádzali. Do diskusie vstúpila aj otázka ústavnej dlhovej brzdy a budúceho vývoja deficitu. Taraba otvoril tiež tému možného šetrenia na štátnych funkciách a ministerstvách. Šimečka zase upozorňoval na dôsledky, ktoré by podľa neho mohlo mať pokračovanie súčasného spôsobu hospodárenia. Prečo Taraba považuje dohodnutý termín za výsmech a čoho sa obáva Šimečka?
Transakčná daň a spor o termín jej zrušenia
Exminister životného prostredia a od štvrtka 1. októbra poslanec Národnej rady SR Tomáš Taraba, ktorý je nezaradený, kritizoval dohodu oznámenú po piatkovej koaličnej rade. Podľa nej má transakčná daň skončiť až koncom roka 2027, teda v období mandátu nasledujúcej vlády. Taraba takýto postup označil za výsmech. „Mohli si to odpustiť,“ povedal v relácii TA3 V politike. Zároveň pripomenul pôvodný charakter opatrenia: „Transakčná daň bola prijatá ako dočasné opatrenie na sanáciu verejných financií, nerozumiem preto tomuto rozhodnutiu,“
Mala by byť transakčná daň zrušená skôr ako koncom roka 2027?
Taraba spája rozhodnutie o termíne zrušenia dane aj s presadzovaním straníckych priorít. Podľa jeho slov sa objem peňazí potrebných na tieto priority približuje príjmom z transakčnej dane. „Keď si zrátate ten objem financií v rámci straníckych priorít, tak korešponduje s výškou príjmov, ktoré pochádzajú z transakčnej dane,“ vyhlásil.
Transakčná daň otvorila aj debatu o šetrení štátu
Pri príprave budúcoročného rozpočtu chce Taraba podľa svojich slov presadzovať úspory predovšetkým na strane štátnych výdavkov. Ako možné opatrenia spomenul zníženie počtu podpredsedov parlamentu či štátnych tajomníkov. Zároveň vyjadril názor, že svoje opodstatnenie už stratili Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a tiež Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR.
Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka uviedol, že s viacerými Tarabovými názormi súhlasí. Zároveň však namietal, že podobné návrhy od bývalého vicepremiéra nezaznievali už počas jeho pôsobenia vo vláde. Šimečka upozornil najmä na možnosť, že skutočný deficit verejných financií môže prekročiť hodnotu, s ktorou počíta návrh rozpočtu. „Obávam sa, že v skutočnosti bude deficit vyšší a ďalšia vláda bude riešiť krízovú situáciu, lebo Slovensku bude hroziť bankrot,“ vyhlásil.
Transakčná daň, deficit a dlhová brzda
Šimečka v diskusii poukázal aj na povinnosti vyplývajúce z ústavného zákona. Podľa jeho slov má vláda predložiť na rokovanie vyrovnaný rozpočet. „Parlament ho nemusí schváliť, keďže vieme, že by znamenal dramatický hospodársky prepad, no ak vláda predloží deficitný rozpočet, porušuje ústavný zákon a je reálne riziko, že Ústavný súd povie, že rozpočet je v rozpore s ústavou,“ uviedol.
Poslanci PS chcú zároveň v parlamente presadzovať zmeny, ktorých cieľom má byť ochrana samospráv pred sankciami vyplývajúcimi z dlhovej brzdy. Taraba samotný mechanizmus kritizoval. „V praxi vôbec nefunguje, obchádza sa rôznymi spôsobmi,“ argumentoval po tom, ako dlhovú brzdu označil za nezmysel. Súčasne upozornil, že za problém považuje stav, keď výdavky štátu rastú rýchlejšie ako príjmy, pričom podľa neho treba otvorene priznať aj rast dlhu. Pri budúcoročnom rozpočte preto žiada taký prístup, „aby nebol obeťou volebného roka“.
FAQ: Transakčná daň a verejné financie
1. Prečo Tomáš Taraba kritizuje termín zrušenia transakčnej dane?
Taraba vychádza z toho, že transakčná daň bola zavedená ako dočasné opatrenie na sanáciu verejných financií. Za problematické považuje, že podľa oznámenej dohody má skončiť až koncom roka 2027. Kritizuje teda najmä odklad jej zrušenia do obdobia mandátu nasledujúcej vlády.
2. Ako Taraba spája transakčnú daň so straníckymi prioritami?
Podľa Tarabu objem financií potrebných na stranícke priority korešponduje s príjmami pochádzajúcimi z transakčnej dane. Z toho vyvodzuje súvislosť medzi zachovaním dane a financovaním týchto priorít. Ide o jeho politické hodnotenie, ktoré prezentoval v diskusii TA3.
3. Kde by podľa Tarabu mohol štát hľadať úspory?
Taraba spomenul zníženie počtu podpredsedov parlamentu a štátnych tajomníkov. Spochybnil tiež ďalšie opodstatnenie Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a Ministerstva cestovného ruchu a športu SR. Pri budúcoročnom rozpočte chce presadzovať šetrenie na výdavkovej strane štátu.
4. Z čoho pramenia obavy Michala Šimečku o deficit?
Šimečka sa obáva, že skutočný deficit verejných financií môže byť vyšší, než predpokladá návrh rozpočtu. V takom prípade by podľa neho budúca vláda mohla čeliť krízovej situácii. V diskusii použil aj formuláciu, že Slovensku by pri takomto vývoji mohol hroziť bankrot.
5. Aký problém vidí Šimečka v predložení deficitného rozpočtu?
Šimečka poukázal na ústavný zákon a povinnosť vlády predložiť na rokovanie vyrovnaný rozpočet. Podľa jeho interpretácie by predloženie deficitného rozpočtu mohlo znamenať porušenie ústavného zákona. Upozornil pritom aj na možné riziko posudzovania rozpočtu Ústavným súdom.
6. Prečo sa v diskusii riešila dlhová brzda?
Poslanci PS chcú presadzovať úpravy, ktoré by mali chrániť samosprávy pred sankciami spojenými s dlhovou brzdou. Taraba tento mechanizmus označil za nezmysel a tvrdí, že sa v praxi rôznymi spôsobmi obchádza. Súčasne však považuje za nesprávne, ak štátne výdavky rastú rýchlejšie než príjmy, a upozorňuje na rast dlhu.
Pre pridanie komentára sa prosím prihláste alebo zaregistrujte.