Spoločné rokovanie slovenskej a českej vlády v Bratislave prinieslo ostré odkazy nemeckému kancelárovi Friedrichovi Merzovi aj nový návrh týkajúci sa mierových rokovaní o Ukrajine. Premiér Robert Fico v utorok 10. novembra 2026 vyhlásil, že Slovensko sa nebude podieľať na ďalšej pôžičke pre Ukrajinu, a za možného zástupcu Európskej únie pri mierových rozhovoroch označil slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča. Český premiér Andrej Babiš ocenil Šefčovičove skúsenosti a rovnako odmietol spájanie budúceho rozpočtu EÚ s ďalšími finančnými záväzkami voči Kyjevu.
Obe vlády rokovali v priestoroch Slovenskej národnej galérie. Stretnutie bolo desiatym spoločným zasadnutím českého a slovenského kabinetu a druhým v roku 2026. Jeho oficiálnym cieľom bolo vyhodnotiť napĺňanie memoranda o prehĺbenej spolupráci, ktoré vlády prijali na marcovom stretnutí v Česku, a určiť ďalšie spoločné priority. Na tlačovej konferencii po približne dvojhodinovom rokovaní však dominovali najmä otázky Ukrajiny, európskeho rozpočtu a budúceho postupu Európskej únie.
Fico hovorí o vydieraní. Babiš odmieta podriadenosť
Napätie vyvolal list nemeckého kancelára Friedricha Merza predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi. Nemecko podľa zverejnených informácií požaduje, aby sa všetky členské štáty zaviazali prispieť na financovanie potrieb Ukrajiny v roku 2027. V opačnom prípade je Berlín pripravený blokovať rokovania o ďalších finančných otázkach vrátane viacročného rozpočtu Únie na roky 2028 až 2034. Fico takýto postup verejne označil za vydieranie a pripomenul, že Slovensko má pri rozhodovaní o dlhodobom rozpočte EÚ rovnaké právo veta ako Nemecko.
Anketa: Súhlasíte s postojom Fica a Babiša k podmieňovaniu rozpočtu EÚ ďalšou finančnou pomocou Ukrajine?
Andrej Babiš sa voči nemeckému postupu takisto ohradil. Na tlačovej konferencii zdôraznil suverenitu Českej republiky a odmietol predstavu, že by Praha alebo Bratislava mali byť voči Berlínu v podriadenom postavení. Zároveň upozornil, že pripravovaný rozpočet Únie obsahuje aj prostriedky pre Ukrajinu, takže jeho zablokovanie by ovplyvnilo aj podporu Kyjevu. Český premiér svoje výhrady adresoval aj predsedovi Európskej rady prostredníctvom listu.
V hre sú desiatky miliárd eur pre Ukrajinu
Podľa agentúry Reuters sa v Merzovom liste hovorí o predpokladanej finančnej medzere ukrajinského rozpočtu vo výške približne 70 miliárd eur na rok 2027. Očakávaný príspevok Európskej únie by z tejto sumy predstavoval približne 45 miliárd eur. Nejde teda o už schválenú novú platbu jednotlivých členských štátov, ale o požiadavku na budúce spoločné financovanie. Nemecký kancelár svoj postup odôvodňuje potrebou pokračujúcej podpory Ukrajiny, ktorá sa bráni ruskej vojenskej invázii.
Fico po rokovaní zopakoval, že Slovensko sa nemieni zapojiť ani do ďalšej európskej pôžičky pre Ukrajinu. Pripomenul pritom predchádzajúce rozhodnutie neparticipovať na zárukách za spoločný úver dohodnutý v decembri 2025. Podobnú výnimku si vtedy uplatnili aj Česko a Maďarsko. Babiš sa k prípadnej ďalšej pôžičke na tlačovej konferencii nevyjadril rovnako jednoznačne ako Fico, no potvrdil, že už v minulosti odmietol ručenie za takýto úver.
Fico vytiahol meno Maroša Šefčoviča
Jedným z najvýraznejších momentov tlačovej konferencie bol Ficov návrh, aby záujmy Európskej únie pri mierových rokovaniach o Ukrajine zastupoval Maroš Šefčovič. Slovenský premiér argumentoval skúsenosťami eurokomisára pre obchod a ekonomickú bezpečnosť s medzinárodnými rokovaniami a pripomenul jeho pôsobenie pri rokovaniach s Čínou. Podľa Fica by Európska únia nemala zostať mimo rozhodovania o budúcnosti vojny, ktorej dôsledky sa bezprostredne dotýkajú európskych štátov.
Zobraziť zvyšok textu aj na tejto stránke
Babiš ocenil Šefčovičove doterajšie pôsobenie v Európskej komisii a jeho skúsenosti s obchodnými rokovaniami. Zároveň uviedol, že o účasti Európy na mierových rozhovoroch by mala rozhodovať Európska rada a že do vyjednávacieho tímu by mohli patriť jej predstavitelia vrátane predsedu Antónia Costu. Fico na otázku novinárov pripustil aj možnú úlohu českého prezidenta Petra Pavla. V žiadnom z týchto prípadov však zatiaľ nešlo o schválenú nomináciu alebo dohodnuté zloženie vyjednávacej delegácie.
Premiéri kritizovali, že Európska únia podľa ich názoru nedostatočne ovplyvňuje mierové rokovania, hoci na podporu Ukrajiny vynakladá značné finančné prostriedky. Babiš zdôraznil potrebu európskeho zastúpenia pri rokovacom stole, zatiaľ čo Fico volal po ukončení vojny a ďalších ľudských strát. Ich vystúpenia však neznamenali oznámenie novej mierovej dohody ani oficiálne poverenie Šefčoviča rokovať. Prípadné rozhodnutie o reprezentácii EÚ musia prijať príslušné európske orgány.
Spoločný postup aj proti emisným povolenkám
Okrem ukrajinskej otázky sa Česko a Slovensko priblížili aj v postoji k európskemu systému emisných povoleniek. Babiš predstavil iniciatívu, ktorá žiada nové komplexné posúdenie hospodárskych a sociálnych dosahov systému ETS. Analýza sa má sústrediť na ceny energií, infláciu, výdavky domácností, konkurencieschopnosť priemyslu aj celkové náklady pre európsku ekonomiku. Robert Fico potvrdil, že sa pod českú výzvu už podpísal.
Český premiér osobitne kritizoval existujúci systém ETS1, ktorý sa dotýka najmä energetiky a veľkých priemyselných prevádzok, aj plánovaný systém ETS2, zameraný na emisie z palív využívaných napríklad pri vykurovaní budov a v cestnej doprave. Podľa Babiša hrozí, že ďalšie náklady oslabia európsku konkurencieschopnosť a zaťažia domácnosti. Ide o jeho politické hodnotenie očakávaných dopadov; ich skutočnú veľkosť ovplyvní konkrétne nastavenie pravidiel, ceny povoleniek a sprievodné kompenzačné opatrenia.
Babiš a Fico chcú pre iniciatívu získať podporu ďalších krajín Vyšehradskej štvorky. Očakávajú, že sa k nej pripoja aj poľský premiér Donald Tusk a maďarský premiér Péter Magyar. V čase rokovania však ich podpisy neboli potvrdené. Český premiér spomenul aj potrebu rozvoja vysokorýchlostných železníc v strednej Európe a hľadania európskych zdrojov na dopravné projekty.
Spolupráca po rokoch napätia pokračuje
Utorkové stretnutie v Bratislave nadviazalo na obnovené spoločné rokovania vlád oboch krajín. Predchádzajúci český kabinet Petra Fialu tento formát v marci 2024 prerušil pre výrazné rozdiely v zahraničnopolitických postojoch, najmä vo vzťahu k ruskej agresii proti Ukrajine. Po návrate Andreja Babiša do čela českej vlády sa spoločné zasadnutia obnovili v marci 2026 na zámku Nová Horka v Česku. Terajšie stretnutie malo vyhodnotiť plnenie tamojších dohôd a určiť ďalší postup v spoločných témach.
Diskusia o financovaní Ukrajiny a úlohe Európy pri mierových rokovaniach sa má presunúť aj na nadchádzajúce rokovania európskych lídrov. Andrej Babiš očakáva pokračovanie debaty na neformálnom summite v Dubline, ktorý je naplánovaný na piatok 13. novembra. Obaja premiéri zároveň avizovali koordináciu s ďalšími predstaviteľmi Vyšehradskej štvorky. O tom, či ich výhrady ovplyvnia rokovania o rozpočte, ďalšej pomoci Ukrajine alebo emisnom systéme, budú rozhodovať nasledujúce rokovania v EÚ.
Zdroje: ceskenoviny.cz; spravy.stvr.sk; teraz.sk; reuters.com; vlada.gov.cz; hnonline.sk
Pre pridanie komentára sa prosím prihláste alebo zaregistrujte.