Progresívne Slovensko kritizuje slovenskú vládu za pasivitu pred stretnutím Trumpa s Putinom na Aljaške

Člen predsedníctva PS a bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok spolu s podpredsedom hnutia a poslancom parlamentu Tomášom Valáškom predstavili päť konkrétnych bodov, ktoré podľa nich predstavujú kľúčové záujmy Slovenska v súvislosti so samitom, ktorý sa uskutoční v americkom štáte Aljaška.

Korčok vyzdvihol potrebu zastavenia bojov na Ukrajine: „Asi najdôležitejší výsledok tohto dnešného samitu, aby sa vôbec mohlo pokračovať ďalej, je prímerie. Nie je možné jednoducho sa baviť o tom, ako bude vyzerať mierová dohoda, ak naďalej bude Rusko tak ako doteraz útočiť predovšetkým na civilné ciele,“ vyhlásil. Dodal tiež, že o mierych riešeniach môže rozhodovať iba Ukrajina: „Dnes na samite by táto téma nemala byť vôbec predmetom nejakých rozhodovaní.“

Slovenská vláda vraj mlčí, kým sa rokuje o osude regiónu

Ďalšími bodmi, ktoré PS považuje za záujmy Slovenska, sú zachovanie územnej celistvosti Ukrajiny, jej plná suverenita pri budovaní obrany a právo rozhodnúť, kam chce krajina patriť, čo má byť podľa Korčoka základom bezpečnostných záruk.

Zároveň upozornil, že členstvo Slovenska v NATO nesmie byť spochybňované. „Toto je niečo, čo nie je obchodovateľné. Je to suverénne právo nastaviť si podobu členstva,“ dodal.

Poslanec Tomáš Valášek kritizoval nečinnosť vlády ešte ostrejšie. „Slovenská vláda sa svojou nečinnosťou postavila na stranu vojny,“ vyhlásil. Vyjadril znepokojenie nad tým, že v takom kľúčovom momente slovenská vláda nevyslala do sveta jasný signál, čo považuje za zásadné zlyhanie.

Stretnutie medzi Trumpom a Putinom sa uskutoční na Aljaške a hlavnou témou má byť ukončenie vojny na Ukrajine. Plánuje sa najprv súkromný rozhovor medzi štyrmi očami, ktorého sa zúčastnia len prezidenti a tlmočníci, následne budú pokračovať rokovania za účasti širších delegácií.

Slovenská vláda mlčí, opozícia žiada jasné stanovisko

Podľa PS je kľúčové, aby sa slovenská vláda zreteľne a verejne vyjadrila k zásadným otázkam mierového procesu a ochrany medzinárodného práva. Ivan Korčok upozornil, že práve pasivita vládneho kabinetu v čase, keď sa rokuje o otázkach s dopadom aj na bezpečnostné postavenie Slovenska, môže byť vnímaná ako tichý súhlas s nežiaducim vývojom.

Hnutie zároveň vyzvalo verejnosť aj médiá, aby na vládu vyvíjali tlak s cieľom zabezpečiť aktívnejší prístup v zahraničnej politike, najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine a jej dôsledkami pre región strednej a východnej Európy.

V tejto súvislosti sa zvyšuje aj očakávanie od výstupov samitu Trump–Putin. Ich rozhovory môžu naznačiť smerovanie ďalších rokovaní, no zároveň môžu vyvolať aj nové napätie – najmä ak nebude rešpektovaný princíp suverenity a rovnosti štátov.

Slovenská vláda tak stojí pred otázkou, či bude naďalej mlčať, alebo zaujme jasné a principiálne stanovisko v čase, keď sa rozhoduje o budúcnosti európskej bezpečnosti.