Zobraziť zvyšok textu aj na tejto stránke
Hranica nadpolovičnej účasti bola z ústavného hľadiska zásadná. Pri nižšej účasti by referendum nebolo platné bez ohľadu na to, koľko zúčastnených ľudí by podporilo vstup do EÚ. Práve táto okolnosť vysvetľuje, prečo sa politická debata sústreďuje na účasť, hoci samotná podpora členstva medzi hlasujúcimi bola jednoznačná.
Slovensko sa stalo členským štátom Európskej únie 1. mája 2004. Predchádzalo tomu nielen referendum, ale aj uzavretie prístupových rokovaní, podpis prístupovej zmluvy a jej ratifikácia. Samotný premiérov výrok automaticky nemení historicky vyhlásený výsledok referenda ani právne postavenie Slovenska v Únii.
Do sporu sa zapojili aj opoziční politici
Ficove slová kritizovali predstavitelia opozície. Predseda Hnutia Slovensko Igor Matovič v Sobotných dialógoch naznačil, že premiér môže podobnými výrokmi oslovovať voličov s odmietavým postojom k Európskej únii. Išlo o Matovičovo politické hodnotenie Ficovej motivácie, nie o preukázané vysvetlenie dôvodov premiérovho vystúpenia.
Výhrady zazneli aj od predsedu SaS Branislava Gröhlinga a poslankyne Progresívneho Slovenska Beáty Jurík. Podľa nich je spochybňovanie referenda nebezpečné z hľadiska dôvery občanov v demokratické rozhodovanie. Politická diskusia tak už neprebieha iba o udalostiach spred viac ako dvoch desaťročí, ale aj o tom, akým spôsobom vrcholní predstavitelia štátu hovoria o platnosti volieb a referend.
Prečo sú podobné vyhlásenia také citlivé?
Tvrdenie o falšovaní referenda predstavuje závažné obvinenie. Ak by existovali dôkazy o manipulácii, vyžadovalo by si to ich predloženie a riadne posúdenie príslušnými orgánmi. Bez dôkazov však nemožno údajné sfalšovanie prezentovať ako historicky potvrdenú skutočnosť. Rozlišovanie medzi politickým tvrdením, oficiálnymi výsledkami a preukázanými faktmi je pri takejto téme nevyhnutné.
Tarabova reakcia poukazuje na širší problém dôvery vo verejné inštitúcie. Ak významní politici označujú výsledky celoštátnych hlasovaní za zmanipulované, môžu vyvolávať pochybnosti aj o ďalších demokratických procesoch. To však neznamená, že každé spochybnenie výsledku je neoprávnené. Rozhodujúce je, či je podložené konkrétnymi a preskúmateľnými dôkazmi.
Sobotná polemika tak otvorila otázku, či premiér svoje vyjadrenie bližšie vysvetlí a prípadne doloží. Tomáš Taraba zatiaľ vyjadril nádej, že išlo iba o politický výrok. Oficiálne výsledky referenda z roku 2003 naďalej zostávajú v platnosti a Slovensko pokračuje v členstve v Európskej únii.
Zdroje: sita.sk; ta3.com; volby.statistics.sk