Podľa Ódora je časť ostrej rétoriky motivovaná domácou politikou. „Autokrati potrebujú protivníka, proti ktorému bojujú. Raz to bol Soros, potom migranti, teraz je to Zelenskyj,“ povedal na adresu maďarského premiéra.

Bývalý predseda vlády zároveň upozorňuje na argument, ktorý sa často objavuje v slovenskej diskusii – teda že nákup ruskej ropy zabezpečuje lacnejšie palivá. Podľa neho však realita vyzerá inak.

„Kde je tá lacná ruská ropa? Keď sa pozrieme na región, tankujeme najdrahšie,“ tvrdí. Podľa jeho slov z výhodnejších cien profitujú najmä energetické spoločnosti, nie bežní spotrebitelia.

Slovensko v očiach partnerov v EÚ

Spor o ruskú ropu prichádza v čase, keď Európska únia plánuje úplné odstrihnutie sa od ruských energetických surovín do roku 2027. Nie všetky členské štáty však tento plán podporujú rovnakým tempom.

Práve Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré podľa Ódora vyvolávajú v Bruseli pochybnosti. Podľa jeho slov krajina nepôsobí ako konštruktívny partner pri hľadaní riešení.

„Pozerajú sa na nás ako na tých, ktorí odovzdávajú písomku v škole ako poslední,“ konštatuje.

V európskych inštitúciách sa zároveň čoraz častejšie diskutuje o koncepte tzv. dvojrýchlostnej Európy. Ide o scenár, v ktorom by skupina štátov pokračovala v integrácii rýchlejšie, zatiaľ čo ostatné by zaostávali. Môže sa to týkať napríklad hospodárskych pravidiel alebo bezpečnostnej spolupráce.

Slovensko a riziko verejných financií

Popri energetickej politike upozorňuje Ódor aj na zhoršujúci sa stav verejných financií. Varovania zo strany Národnej banky Slovenska či Rady pre rozpočtovú zodpovednosť podľa neho nemožno podceňovať.

„Existuje jediná krajina v Európskej únii, ktorá je z dlhodobého hľadiska vo vysokom rozpočtovom riziku. Je to Slovensko,“ upozornil.

Podľa bývalého premiéra je paradoxom, že tento stav nastáva napriek viacerým kolám konsolidácie. Problém totiž podľa neho spočíva v tom, na čo si štát požičiava peniaze.

Vysoký deficit často smeruje na bežnú spotrebu namiesto investícií, ktoré by podporili budúci ekonomický rast. Ódor to prirovnal k jednoduchému príkladu: „Je to, akoby si niekto bral úver len na to, aby mohol každý deň chodiť do reštaurácie.“

Ak by sa situácia nezmenila, Slovensko by sa podľa jeho slov mohlo priblížiť scenáru podobnému tomu, ktorý zažilo Grécko počas dlhovej krízy. V takom prípade by vláda musela pristúpiť k radikálnym škrtom vo verejných výdavkoch.

„Gréci museli znižovať mzdy, dôchodky a sociálne výdavky o 20 až 30 percent. Chceme to?“ pýta sa.

FaQ

Prečo sa hovorí o závislosti Slovenska od ruskej ropy?

Slovensko stále využíva dodávky ruskej ropy cez ropovod Družba. Tento systém prechádza cez územie, ktoré je ovplyvnené vojnovým konfliktom na Ukrajine. Práve preto odborníci upozorňujú, že ide o strategické riziko a je potrebné hľadať alternatívne zdroje.

Akú alternatívu k ruskej rope spomína Ľudovít Ódor?

Bývalý premiér poukazuje najmä na ropovod Adria, ktorý vedie z Chorvátska. Podľa jeho slov by tento systém mohol zabezpečiť potrebné množstvo ropy pre Slovensko. Diverzifikácia zdrojov by zároveň znížila závislosť od jedného dodávateľa.

Prečo podľa Ódora nie je ruská ropa pre Slovákov lacnejšia?

V slovenskej debate sa často argumentuje tým, že ruská ropa je lacnejšia. Ódor však tvrdí, že ceny palív na Slovensku tomu nezodpovedajú. Podľa neho z nižších cien profitujú skôr energetické firmy než samotní vodiči.

Čo znamená pojem dvojrýchlostná Európa?

Dvojrýchlostná Európa je scenár, v ktorom by niektoré krajiny EÚ postupovali v integrácii rýchlejšie než ostatné. Mohlo by sa to týkať napríklad ekonomických pravidiel či bezpečnostnej spolupráce. Štáty, ktoré by sa nepridali, by mohli zostať mimo hlavného rozhodovania.

Prečo sú slovenské verejné financie problémom?

Podľa odborníkov má Slovensko vysoký deficit a rastúci verejný dlh. Problémom je najmä to, že veľká časť výdavkov smeruje na bežnú spotrebu. Investície, ktoré by mohli podporiť ekonomický rast, sú pritom nižšie.

Hrozí Slovensku scenár podobný Grécku?

Ódor upozorňuje, že ak sa trend nezmení, riziko existuje. Grécko počas dlhovej krízy muselo drasticky znižovať mzdy, dôchodky aj sociálne výdavky. Podobný scenár by bol pre Slovensko veľmi bolestivý.