Zobraziť zvyšok textu aj na tejto stránke
Volebný prieskum necháva viacero strán pod hranicou parlamentu
Mimo parlamentu by podľa výsledkov zostala aj Maďarská aliancia Lászlóa Gubíka s podporou 3,3 %, Sme rodina Borisa Kollára s 3,2 % a Právo na pravdu Zoroslava Kollára s 2,7 %. Ostatné politické subjekty by si spolu rozdelili 4,2 % platných hlasov. Výsledky prieskumu tak ukazujú, že SNS a Demokrati by boli z uvedených strán najbližšie k hranici potrebnej na vstup do parlamentu.
Volebný prieskum a prepočet mandátov: 76 kresiel by trojiciam chýbalo
Pri prepočte výsledkov na parlamentné mandáty by Smer-SD získal 33 kresiel, Republika 19 a Hlas-SD 16 mandátov. Spolu by tieto tri subjekty mali 68 poslancov, teda osem menej než 76 potrebných na nadpolovičnú väčšinu v 150-člennej Národnej rade SR.
Samotné PS by podľa prepočtu získalo 37 mandátov, SaS 16 a KDH 13. Súčet týchto troch strán predstavuje 66 kresiel, takže ani táto kombinácia by na väčšinu nedosiahla. Hnutie Slovensko by malo podľa uvedeného modelu 16 poslancov. Z aritmetiky mandatového prepočtu teda vyplýva, že obe uvedené trojice by na získanie väčšiny potrebovali podporu ďalšieho subjektu alebo subjektov. Súčasťou pôvodného materiálu je zároveň model sledujúci, ako sa podpora strán vyvíja od parlamentných volieb.
FAQ
1. Čo presne vyjadruje rozdiel 1,8 percentuálneho bodu medzi PS a Smerom-SD?
Ide o rozdiel medzi nameranou podporou PS na úrovni 18,9 % a podporou Smeru-SD vo výške 17,1 %. Percentuálny bod nemožno zamieňať s percentuálnou zmenou, pretože opisuje priamy rozdiel medzi dvoma percentuálnymi hodnotami. Údaj sa vzťahuje na výsledky tohto konkrétneho prieskumu medzi rozhodnutými voličmi.
2. Prečo nemožno výsledok volebného prieskumu považovať za výsledok volieb?
Prieskum zachytáva deklarované preferencie respondentov v konkrétnom období zberu dát. Skutočné voľby zahŕňajú všetkých zúčastnených voličov a ich reálne odovzdané hlasy. Septembrový volebný prieskum preto opisuje stav verejnej podpory v čase merania, nie výsledok budúcich volieb.
3. Aký význam má údaj, že konkrétnu stranu si vybralo 73 % oprávnených voličov?
Podľa zverejnených údajov ide o respondentov, ktorí deklarovali účasť a zároveň vedeli uviesť konkrétnu politickú stranu. Ďalších 14,6 % sa nevedelo rozhodnúť, 11,1 % by voliť nešlo a 1,3 % odmietlo odpovedať. Nerozhodnutí voliči preto predstavujú skupinu, ktorej budúce rozhodnutie prieskum v tejto podobe neurčuje.
4. Čo znamená výsledok SNS 4,8 % a Demokratov 4,4 %?
Obe strany by podľa uvedených čísel zostali pod päťpercentnou hranicou platnou pre samostatne kandidujúcu stranu. SNS by od nej delilo 0,2 percentuálneho bodu a Demokratov 0,6 bodu. Ide však výlučne o namerané hodnoty v konkrétnom prieskume.
5. Prečo 68 alebo 66 mandátov nestačí na parlamentnú väčšinu?
Národná rada SR má 150 poslancov a nadpolovičnú väčšinu predstavuje najmenej 76 mandátov. Kombinácia Smeru-SD, Republiky a Hlasu-SD by mala podľa uvedeného prepočtu 68 kresiel. PS, SaS a KDH by spolu disponovali 66 mandátmi, takže ani jedna z týchto trojíc by samostatne hranicu väčšiny nedosiahla.
6. Čo možno z medzimesačných zmien vyčítať a čo už nie?
Údaje umožňujú porovnať výsledky septembrového a augustového merania agentúry, ako sú uvedené v podklade. PS kleslo o 2,1 bodu, Smer-SD o 0,6, Republika o 0,1, SaS o 0,7 a KDH o 0,9 bodu, zatiaľ čo Hnutie Slovensko pridalo 0,4 bodu a SNS s Demokratmi po 0,1 bodu. Samotné dve mesačné merania však nevysvetľujú príčinu týchto zmien ani automaticky neurčujú ďalší vývoj podpory.