Zobraziť zvyšok textu aj na tejto stránke
Mikloš zároveň nadviazal na citované slová fínskeho prezidenta a uviedol, že existencia situácie, keď niekto spochybňuje ohavnosť takéhoto konania, podľa neho vyvoláva otázky o jeho príslušnosti k ľudskému spoločenstvu. Ide o osobné a mimoriadne vyhrotené hodnotenie bývalého ministra, nie o faktické konštatovanie o europoslancoch.
V závere statusu sa Mikloš vyjadril aj k tomu, že jeho slová môže niekto vnímať ako dehumanizujúce. Takúto interpretáciu odmietol. Podľa jeho presvedčenia nie je problémom verejné upozorňovanie na ich hlasovanie, ale samotné konanie štvorice politikov.
Čo rezolúcia v skutočnosti požaduje?
Prijatý dokument Európskeho parlamentu vyzýva Rusko na okamžitý, bezpečný a bezpodmienečný návrat násilne deportovaných a presunutých ukrajinských detí. Zaoberá sa aj nelegálnymi adopciami, nútenou rusifikáciou, indoktrináciou a militarizáciou detí. Europoslanci zároveň zdôrazňujú potrebu vyvodiť zodpovednosť za porušovanie ich práv.
Rezolúcia predstavuje politické stanovisko Európskeho parlamentu a sama osebe nezabezpečuje návrat detí. Hlasovanie proti jej prijatiu tiež automaticky nedokazuje, že daný europoslanec schvaľuje únosy detí. Práve vysvetlenie dôvodov hlasovania jednotlivých politikov je preto dôležité pri hodnotení ich rozhodnutia.
Štvrtkové hlasovanie napriek tomu vyvolalo na Slovensku výrazné politické reakcie. Kriticky sa vyjadrila aj europoslankyňa KDH Miriam Lexmann, ktorá rozhodnutie štvorice politikov označila za morálne zlyhanie. Prípad tak opäť otvoril diskusiu o postoji slovenských zástupcov v Európskom parlamente k ruskej agresii a ochrane práv ukrajinských detí.
Zdroje: epvotes.com; data.europarl.europa.eu; ta3.com