Zo železníc až do čela vlády: Mikuláš Dzurinda oslávil jubileum. Jeho život je plný významných momentov Slovenska

Od železnice k politike

Narodil sa 4. februára 1955 v Spišskom Štvrtku, v okrese Levoča. Vysokoškolské štúdium ukončil v roku 1979 na Vysokej škole dopravnej v Žiline, kde vyštudoval Fakultu prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov. Počas študentských čias pracoval ako výpravca na železničnej stanici v Kežmarku. Akademickú kariéru zavŕšil v roku 1988, keď získal titul kandidáta vied.

Po škole sa venoval analytickej práci – medzi rokmi 1979 a 1988 pôsobil ako ekonomický analytik vo Výskumnom ústave dopravnom v Žiline. Neskôr, od roku 1988 do 1990, zastával funkciu riaditeľa pre informačné technológie na oblastnom riaditeľstve Československých štátnych dráh v Bratislave. „Otec sa rád prezentuje, že je pôvodom železničiar, ale ja si ho pamätám už len ako politika,“ spomenula si jeho dcéra Jana Šoková v rozhovore pre Denník N.

Začiatky v politike a vznik SDK

Po Nežnej revolúcii v roku 1990 vstúpil do politiky a už o dva roky neskôr získal poslanecký mandát. Patril k zakladajúcim členom Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), kde v roku 1996 neúspešne kandidoval na post predsedu proti Jánovi Čarnogurskému.

Koncom 90. rokov sa v slovenskej politike začal formovať proreformný a prointegračný prúd, z ktorého v roku 1997 vznikla Slovenská demokratická koalícia (SDK). Dzurinda bol jej hovorca, no v júli 1998 sa stal predsedom.

Dvojnásobný premiér a vstup Slovenska do EÚ a NATO

Po parlamentných voľbách v septembri 1998 bol Dzurinda prvýkrát menovaný za predsedu vlády. Jeho prvý kabinet riadil krajinu od októbra 1998 do októbra 2002. Po ďalších voľbách v roku 2002 zostavil novú vládu, ktorú viedol až do júla 2006.

Počas jeho vládnutia sa Slovensko začlenilo do euroatlantických štruktúr – v roku 2004 vstúpilo do Európskej únie aj do Severoatlantickej aliancie (NATO).