Zobraziť zvyšok textu aj na tejto stránke
V roku 2000 založil nový politický subjekt Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ) a 14. februára 2000 vystúpil z KDH. V novembri toho istého roku bol na ustanovujúcom kongrese zvolený za predsedu strany. O šesť rokov neskôr SDKÚ spojila s Demokratickou stranou (DS), čím vznikla SDKÚ-DS, na ktorej čele zostal Dzurinda.
Pokusy o návrat do politiky
Po predčasných voľbách v roku 2006 sa stal opozičným poslancom a v rokoch 2010 – 2012 zastával funkciu ministra zahraničných vecí vo vláde Ivety Radičovej. Po neúspechu SDKÚ-DS v predčasných voľbách v roku 2012 oznámil, že sa už nebude uchádzať o post predsedu strany. V máji 2012 ho na tejto pozícii nahradil Pavol Frešo.
V roku 2014 odišiel zo SDKÚ-DS a v roku 2016 skončil v parlamente. Následne sa sústredil na európsku politiku. Koncom roka 2022, po páde vlády Eduarda Hegera, sa však pokúsil o návrat na slovenskú politickú scénu.
Neúspešný pokus s Modrými
V januári 2023 oznámil vznik nového politického projektu Modrá koalícia, ktorý mal spájať stredopravé strany. Keď sa tento plán nepodarilo zrealizovať, v máji 2023 založil nový subjekt Modrí – Európske Slovensko, kde sa 14. mája stal predsedom.
Pred predčasnými voľbami v septembri 2023 sa jeho strana spojila s Most-Híd 2023 a do volieb išli pod názvom Modrí, Most-Híd. Dzurinda bol lídrom kandidátky, no strana získala len 0,26 % hlasov a do parlamentu sa nedostala. Rovnaký volebný výsledok dosiahla v roku 2016 aj jeho bývalá strana SDKÚ-DS.
V decembri 2023 sa strana Modrí, Most-Híd premenovala na Modrí – Európske Slovensko (Modrí – ES) a od marca 2024 ju vedie Ľuboš Schwarzbacher.
Život po politike
Od decembra 2013 je Dzurinda predsedom Centra Wilfrieda Martensa pre európske štúdie, think-tanku Európskej ľudovej strany (EPP) v Bruseli.
Popri politike sa dlhodobo venuje športu – medzi jeho záľuby patrí vytrvalostný beh, cyklistika, tenis a futbal. Svoju vášeň pre šport preniesol aj do knihy Kde je vôľa, tam je cesta – Môj maratón, ktorá vyšla v roku 2002.