Zobraziť zvyšok textu aj na tejto stránke
Republika tak zaznamenala nárast o 1,8 percentuálneho bodu. Ďalšie miesta v septembrovom meraní obsadili Kresťanskodemokratické hnutie, Sloboda a Solidarita a Hlas-SD.
KDH by získalo 8,8 percenta hlasov, zatiaľ čo SaS by podporilo 8,4 percenta opýtaných. Hlas-SD by dosiahol podporu 7,4 percenta respondentov. Rozdiel medzi KDH a SaS predstavuje iba 0,4 percentuálneho bodu. Hlas-SD by za SaS zaostal o jeden percentuálny bod. Výsledky tak ukazujú, že medzi viacerými politickými stranami sú pomerne malé rozdiely v nameranej podpore.
Prieskum priniesol ďalšiu zmenu. Do parlamentu by sa dostala aj Aliancia
Septembrové zisťovanie prinieslo nové údaje aj o stranách, ktorých podpora sa pohybuje v blízkosti hranice potrebnej na vstup do Národnej rady SR. Hnutie Slovensko by podľa výsledkov získalo 6,9 percenta hlasov. Demokrati by dosiahli podporu 5,9 percenta respondentov. Na päťpercentnú hranicu sa však dostala aj ďalšia politická strana.
Maďarská strana Aliancia by podľa prieskumu získala presne 5 percent hlasov. Tento výsledok znamená, že podľa nameraných preferencií by dosiahla hranicu potrebnú na získanie parlamentného zastúpenia v prípade samostatnej kandidatúry. Ak by sa septembrové výsledky presne premietli do parlamentných volieb, do Národnej rady SR by sa dostalo celkovo deväť politických strán a hnutí.
Aliancia by sa tak zaradila medzi subjekty, ktoré by podľa výsledkov merania dosiahli zákonom stanovenú hranicu na vstup do parlamentu. Treba však pripomenúť, že výsledok na úrovni presne piatich percent predstavuje nameranú hodnotu v konkrétnom prieskume. Skutočný volebný výsledok sa môže od výsledkov výberového zisťovania odlišovať.
Prieskum ukázal, ktoré strany by zostali mimo parlamentu
Septembrové výsledky nepriniesli všetkým politickým subjektom podporu potrebnú na získanie parlamentných kresiel. Pod päťpercentnou hranicou by podľa merania zostala aj Slovenská národná strana. SNS by získala 3,2 percenta hlasov, čo by na samostatný vstup do Národnej rady SR nestačilo.
O niečo vyššiu podporu by zaznamenala strana Právo na pravdu, ktorej by svoj hlas odovzdalo 3,5 percenta respondentov. Právo na pravdu by tak podľa septembrových údajov získalo o 0,3 percentuálneho bodu viac ako SNS.
Pod hranicou potrebnou na vstup do parlamentu by zostalo aj hnutie Sme rodina s podporou 2,2 percenta opýtaných. ĽS Naše Slovensko by podľa výsledkov merania získala 1,5 percenta hlasov. Ani jeden z týchto štyroch politických subjektov by tak podľa nameraných preferencií nedosiahol päťpercentnú hranicu.
Prieskum zisťoval aj volebnú účasť. Koľko ľudí by prišlo voliť?
Centrum sociálnych výskumov Infostat realizovalo septembrový prieskum od 31. augusta do 4. septembra 2026. Na zisťovaní sa zúčastnilo 1 095 respondentov, ktorí odpovedali na otázky týkajúce sa volebných preferencií a účasti na parlamentných voľbách. Ochotu zúčastniť sa na voľbách deklarovalo spolu 66,4 percenta opýtaných.
Z tejto hodnoty predstavovali 31,8 percentuálneho bodu respondenti, ktorí uviedli, že by k volebným urnám určite prišli. Ďalších 34,6 percenta všetkých opýtaných odpovedalo, že by sa na parlamentných voľbách pravdepodobne zúčastnilo.
Spolu tak určitú alebo pravdepodobnú účasť deklarovalo 66,4 percenta respondentov. Tieto výsledky vyjadrujú ochotu opýtaných zúčastniť sa na voľbách v čase realizácie prieskumu. Nemožno ich preto automaticky považovať za údaj o skutočnej volebnej účasti. Septembrové meranie poskytuje obraz o podpore jednotlivých politických strán a deklarovanej ochote respondentov voliť v sledovanom období.
Kompletné výsledky sú dostupné v septembrovej správe Centra sociálnych výskumov Infostat .
FAQ: Čo treba vedieť o septembrovom prieskume?1. Čo znamená polpercentný rozdiel medzi Smerom-SD a Progresívnym Slovenskom?
Septembrový prieskum zaznamenal podporu Smeru-SD na úrovni 18,7 percenta a Progresívneho Slovenska na úrovni 18,2 percenta. Rozdiel medzi nameranými hodnotami predstavuje 0,5 percentuálneho bodu. Keďže ide o výberové zisťovanie, takýto malý rozdiel nemožno bez ďalších metodických údajov interpretovať ako jednoznačný rozdiel v podpore medzi všetkými voličmi.
2. Aký význam má päťpercentná podpora Aliancie?
Samostatne kandidujúca politická strana musí v parlamentných voľbách získať najmenej päť percent platných hlasov, aby sa mohla podieľať na rozdeľovaní mandátov. Aliancia podľa septembrového merania dosiahla presne túto hranicu. Výsledok prieskumu však neznamená, že rovnakú podporu musí získať aj v skutočných voľbách.
3. O koľko sa zmenila podpora Republiky v porovnaní s augustom?
Augustové meranie zaznamenalo podporu Republiky na úrovni 8,1 percenta. V septembrovom prieskume dosiahlo hnutie 9,9 percenta hlasov, čo predstavuje nárast o 1,8 percentuálneho bodu. Poskytnuté údaje však neuvádzajú príčiny tejto zmeny.
4. Prečo sa deklarovaná volebná účasť nemusí zhodovať so skutočnou účasťou?
Deklarovaná účasť vyjadruje zámer respondentov v čase, keď odpovedali na otázky výskumníkov. V septembrovom prieskume určitú alebo pravdepodobnú účasť uviedlo 66,4 percenta opýtaných. Skutočná volebná účasť sa však zisťuje až na základe počtu ľudí, ktorí sa na konkrétnych voľbách reálne zúčastnia.
5. Čo možno vyvodiť z počtu 1 095 respondentov?
Septembrový prieskum vychádzal z odpovedí 1 095 účastníkov zisťovania. Výsledky preto predstavujú odhad volebných preferencií, nie presné spočítanie názorov všetkých oprávnených voličov. Pri posudzovaní spoľahlivosti výsledkov je potrebné poznať aj spôsob výberu respondentov, váženie odpovedí a ďalšie metodické informácie.
6. Znamená deväť strán nad päťpercentnou hranicou, že by všetky získali parlamentné zastúpenie?
Podľa septembrových výsledkov dosiahlo deväť politických subjektov podporu najmenej päť percent. Ak by sa tieto namerané hodnoty presne premietli do skutočných volieb a išlo by o samostatne kandidujúce strany, splnili by hranicu potrebnú na vstup do parlamentu. Samotný prieskum však neurčuje konečný výsledok volieb ani presné rozdelenie poslaneckých mandátov.