Zobraziť zvyšok textu aj na tejto stránke
Dôvera vláde a parlamentu je najnižšia
Najhoršie výsledky dosiahli dve najvýznamnejšie politické inštitúcie. Vláde SR dôveruje iba 22 percent respondentov. Naopak, 74,9 percenta jej nedôveruje a 44,1 percenta zvolilo odpoveď, že jej vôbec nedôveruje. Úplnú dôveru vláde vyjadrilo len 5,2 percenta opýtaných.
Ešte nižšie skončila Národná rada SR. Parlamentu dôveruje iba 19,1 percenta respondentov, zatiaľ čo 76,1 percenta mu nedôveruje. Úplnú dôveru deklarovalo len 2,9 percenta ľudí a až 37,6 percenta uviedlo, že parlamentu vôbec nedôveruje. utori prieskumu upozorňujú, že práve pri prezidentovi, STVR, vláde a parlamente je celková miera nedôvery vyššia ako miera dôvery.
Rozdiely medzi voličmi strán
Prieskum zároveň ukázal, že pri hasičoch sú rozdiely medzi voličmi jednotlivých strán minimálne. Úplnú dôveru im vyjadrilo 73 percent voličov PS, 79 percent voličov Smeru-SD, 78 percent voličov Republiky, 78 percent voličov Hlasu-SD, 79 percent voličov KDH, 81 percent Demokratov a 85 percent voličov SNS.
Výraznejšie rozdiely sa objavili pri hodnotení Európskej únie. Úplnú dôveru jej vyjadrilo 40 percent voličov PS, 22 percent voličov Hlasu-SD, 20 percent voličov SaS, ale len osem percent voličov Smeru-SD a sedem percent podporovateľov Republiky.
Pri vláde sú rozdiely ešte výraznejšie. Voliči Smeru-SD sú jedinou skupinou, v ktorej dôvera vo vládu prevyšuje nedôveru. Pri parlamente však prevažuje nedôvera medzi voličmi všetkých sledovaných politických strán.
Ako prieskum vznikol
Prieskum agentúry AKO sa uskutočnil od 8. do 14. júla 2026 na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov. Dáta boli zbierané telefonicky metódou CATI. Výskumná vzorka zodpovedala dospelej populácii Slovenska podľa veku, pohlavia, vzdelania, kraja aj národnosti. Respondenti zároveň nepoznali zadávateľa prieskumu.
Pri hodnotení jednotlivých inštitúcií si mohli vybrať z možností „úplne dôverujem“, „skôr dôverujem“, „skôr nedôverujem“, „vôbec nedôverujem“, „neviem“ a „nechcem odpovedať“. Každú inštitúciu posudzovali samostatne.
FAQPrečo majú hasiči najvyššiu dôveru zo všetkých inštitúcií?
Hasičský a záchranný zbor patrí medzi zložky, ktoré občania pravidelne vnímajú pri riešení mimoriadnych udalostí. Výsledky prieskumu ukazujú, že ich práca je naprieč politickým spektrom hodnotená veľmi pozitívne. Takmer všetky skupiny voličov im vyjadrili vysokú mieru dôvery.
Čo znamená, že prieskum je reprezentatívny?
Reprezentatívna vzorka znamená, že zloženie respondentov zodpovedá štruktúre dospelej populácie Slovenska. Zohľadňuje vek, pohlavie, vzdelanie, región aj národnosť. Výsledky je preto možné primerane zovšeobecniť na dospelú populáciu SR.
Prečo sa pri prezidentovi a STVR hovorí o prevahe nedôvery?
Pri oboch inštitúciách bol podiel respondentov, ktorí uviedli nedôveru, vyšší ako podiel tých, ktorí vyjadrili dôveru. Ide o hranicu, pri ktorej už negatívne hodnotenie prevláda nad pozitívnym. Prieskum to označuje za významný zlom v rebríčku.
Ako sa líšila dôvera podľa politických preferencií?
Najväčšie rozdiely sa ukázali pri hodnotení vlády a Európskej únie. Naopak, pri hasičoch boli rozdiely medzi voličmi jednotlivých strán len minimálne. To naznačuje, že niektoré inštitúcie spájajú spoločnosť viac než iné.
Akou metódou sa prieskum realizoval?
Agentúra AKO využila telefonické dopytovanie metódou CATI. Respondenti odpovedali na jednotné otázky a každú inštitúciu hodnotili samostatne. Takýto spôsob patrí medzi bežne používané metódy výskumu verejnej mienky.
Prečo sa súčty percent môžu mierne líšiť od sto percent?
Pri podrobnejších analýzach boli výsledky zaokrúhľované na celé čísla. Práve zaokrúhľovanie môže spôsobiť malé odchýlky v celkových súčtoch. Agentúra na túto skutočnosť vo svojej metodike upozornila.