Zobraziť zvyšok textu aj na tejto stránke
Babiš ocenil Šefčovičove doterajšie pôsobenie v Európskej komisii a jeho skúsenosti s obchodnými rokovaniami. Zároveň uviedol, že o účasti Európy na mierových rozhovoroch by mala rozhodovať Európska rada a že do vyjednávacieho tímu by mohli patriť jej predstavitelia vrátane predsedu Antónia Costu. Fico na otázku novinárov pripustil aj možnú úlohu českého prezidenta Petra Pavla. V žiadnom z týchto prípadov však zatiaľ nešlo o schválenú nomináciu alebo dohodnuté zloženie vyjednávacej delegácie.
Premiéri kritizovali, že Európska únia podľa ich názoru nedostatočne ovplyvňuje mierové rokovania, hoci na podporu Ukrajiny vynakladá značné finančné prostriedky. Babiš zdôraznil potrebu európskeho zastúpenia pri rokovacom stole, zatiaľ čo Fico volal po ukončení vojny a ďalších ľudských strát. Ich vystúpenia však neznamenali oznámenie novej mierovej dohody ani oficiálne poverenie Šefčoviča rokovať. Prípadné rozhodnutie o reprezentácii EÚ musia prijať príslušné európske orgány.
Spoločný postup aj proti emisným povolenkám
Okrem ukrajinskej otázky sa Česko a Slovensko priblížili aj v postoji k európskemu systému emisných povoleniek. Babiš predstavil iniciatívu, ktorá žiada nové komplexné posúdenie hospodárskych a sociálnych dosahov systému ETS. Analýza sa má sústrediť na ceny energií, infláciu, výdavky domácností, konkurencieschopnosť priemyslu aj celkové náklady pre európsku ekonomiku. Robert Fico potvrdil, že sa pod českú výzvu už podpísal.
Český premiér osobitne kritizoval existujúci systém ETS1, ktorý sa dotýka najmä energetiky a veľkých priemyselných prevádzok, aj plánovaný systém ETS2, zameraný na emisie z palív využívaných napríklad pri vykurovaní budov a v cestnej doprave. Podľa Babiša hrozí, že ďalšie náklady oslabia európsku konkurencieschopnosť a zaťažia domácnosti. Ide o jeho politické hodnotenie očakávaných dopadov; ich skutočnú veľkosť ovplyvní konkrétne nastavenie pravidiel, ceny povoleniek a sprievodné kompenzačné opatrenia.
Babiš a Fico chcú pre iniciatívu získať podporu ďalších krajín Vyšehradskej štvorky. Očakávajú, že sa k nej pripoja aj poľský premiér Donald Tusk a maďarský premiér Péter Magyar. V čase rokovania však ich podpisy neboli potvrdené. Český premiér spomenul aj potrebu rozvoja vysokorýchlostných železníc v strednej Európe a hľadania európskych zdrojov na dopravné projekty.
Spolupráca po rokoch napätia pokračuje
Utorkové stretnutie v Bratislave nadviazalo na obnovené spoločné rokovania vlád oboch krajín. Predchádzajúci český kabinet Petra Fialu tento formát v marci 2024 prerušil pre výrazné rozdiely v zahraničnopolitických postojoch, najmä vo vzťahu k ruskej agresii proti Ukrajine. Po návrate Andreja Babiša do čela českej vlády sa spoločné zasadnutia obnovili v marci 2026 na zámku Nová Horka v Česku. Terajšie stretnutie malo vyhodnotiť plnenie tamojších dohôd a určiť ďalší postup v spoločných témach.
Diskusia o financovaní Ukrajiny a úlohe Európy pri mierových rokovaniach sa má presunúť aj na nadchádzajúce rokovania európskych lídrov. Andrej Babiš očakáva pokračovanie debaty na neformálnom summite v Dubline, ktorý je naplánovaný na piatok 13. novembra. Obaja premiéri zároveň avizovali koordináciu s ďalšími predstaviteľmi Vyšehradskej štvorky. O tom, či ich výhrady ovplyvnia rokovania o rozpočte, ďalšej pomoci Ukrajine alebo emisnom systéme, budú rozhodovať nasledujúce rokovania v EÚ.
Zdroje: ceskenoviny.cz; spravy.stvr.sk; teraz.sk; reuters.com; vlada.gov.cz; hnonline.sk