Slovenské zdravotníctvo prechádza krízou spôsobenou nedostatkom personálu. Lekári podávajú masové výpovede a nemocnice čelia vážnym problémom. V reakcii na túto situáciu vláda schválila zákon, ktorý zavádza povinnosť zdravotníkov pracovať počas krízových situácií. Tento krok vyvolal vlnu diskusií medzi odborníkmi a odbormi. Čo tento zákon znamená pre budúcnosť zdravotníctva?

Novela zákona zavádza povinnosť zdravotníkov zostať v práci počas mimoriadnych situácií, aby sa zabránilo kolapsu zdravotníctva. Mimoriadna situácia môže trvať až 60 dní s možnosťou predĺženia. Minister zdravotníctva Kamil Šaško uviedol: „V aktuálnej situácii nemáme dostatočné nástroje na zvládnutie krízových situácií bez toho, aby sme zasiahli do základných práv a slobôd.“

Najnovšie predseda Lekárskeho odborového združenia, Peter Visolajský, zverejnil status, v ktorom odkrýva, ako je financované slovenské zdravotníctvo. Z toho je jasné, že kým finančné skupiny bohatnú, štátne zariadenia sa naďalej zadĺžujú.

Zákon upravuje aj hospodársku mobilizáciu, čím znemožňuje lekárom s výpoveďou opustiť pracovisko počas kríz. Cieľom je podľa vlády zabezpečiť funkčnosť zdravotníckeho systému, ktorý čelí hrozbe kolapsu.

Odborári a zdravotníci však zákon ostro kritizujú. Peter Visolajský, predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ), povedal: „Sme pripravení pokračovať v dialógu s vládou, no očakávame transparentné riešenia.“ Podľa jeho slov novela môže viesť k ďalšiemu zhoršeniu situácie, vrátane odlivu zdravotníkov do zahraničia.

Zdravotnícki analytici upozorňujú, že novela zákona nerieši dlhodobé problémy. Medzi hlavné dôvody masových výpovedí patrí nedostatok personálu, preťaženosť lekárov a nevyhovujúce pracovné podmienky. Mnohí odborníci tvrdia, že takýto prístup môže motivovať ďalších zdravotníkov k odchodu do zahraničia.

„Naši lekári sú už roky pod veľkým tlakom. Takéto nariadenia môžu spôsobiť, že mnohí z nich sa rozhodnú odísť do zahraničia, kde majú lepšie podmienky,“ uviedol zdravotnícky analytik.

Podľa kritikov vláda namiesto núdzových opatrení potrebuje zaviesť komplexné reformy. Zlepšenie financovania nemocníc, transparentné rozdeľovanie zdrojov a zabezpečenie dostatočného počtu personálu sú kľúčovými krokmi na dlhodobú stabilizáciu sektora.

Odborári však upozorňujú, že problém zdravotníctva nespočíva len v legislatíve, ale najmä v neefektívnom financovaní nemocníc. Visolajský v otvorenom vyhlásení odhalil viaceré nespravodlivosti. Podľa jeho slov nemocnice dostávajú od zdravotných poisťovní rôzne sumy za rovnaké zákroky, čo znevýhodňuje štátne zariadenia.

„Nemocnica v Banskej Bystrici dostáva za rovnaký zákrok od Dôvery až o 500 eur menej ako od Všeobecnej zdravotnej poisťovne,“ upozornil Visolajský. Táto nemocnica pritom zápasí s dlhom viac ako 52 miliónov eur, ktorý stále narastá. Zároveň poukázal na to, že nemocnice vlastnené finančnými skupinami, ako Agel alebo Penta, dostávajú vyššie úhrady.

Visolajský uviedol: „Lekári, ktorí zachránili život premiérovi, žiadajú poriadok vo financovaní nemocníc. A vláda im odpovedá nútenými prácami?“ Tento systém podľa neho zvýhodňuje finančné skupiny na úkor štátnych zariadení a zdravotníkov.

Vo svojom vyhlásení Visolajský spomenul aj nedávny incident, pri ktorom bol spáchaný atentát na premiéra Roberta Fica. „Život premiéra zachránili práve tí zdravotníci, ktorí dnes bojujú za lepšie podmienky,“ zdôraznil. Kritici tvrdia, že novela zákona o nútenej práci lekárov nerieši skutočné problémy slovenského zdravotníctva, ale len dočasne zahmlieva jeho systémové nedostatky.