Zobraziť zvyšok textu aj na tejto stránke
Podobný postoj zaujal aj Branislav Ondruš zo strany Hlas-SD. Ten návrh kritizoval slovami: „Návrh nepodporím, pretože má rovnakú silu, ako keď náš parlament žiada domorodcov, aby zastavili lov tuleňov,“.
Podľa neho ide skôr o politický tlak než o reálne riešenie. Zároveň upozornil na nepresnosti v návrhu, napríklad tvrdenie o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov, ktoré už neplatí.
Myslíte si, že vláda momentálne rieši skutočné problémy Slovenska?
Eurofondy a obavy z vývoja právneho štátu
Dôvodom celej diskusie sú najmä zmeny, ktoré vláda prijala v poslednom období. Ide napríklad o úpravy Trestného zákona či zrušenie niektorých inštitúcií, ako bola NAKA alebo Úrad špeciálnej prokuratúry.
Podľa kritikov tieto kroky oslabujú boj proti korupcii. Poukazujú aj na fakt, že Slovensko riešilo v roku 2024 menej korupčných prípadov než v minulosti.
Nemecký europoslanec Daniel Freund v tejto súvislosti uviedol: „Odporúčame preto, aby bol voči slovenskej vláde spustený mechanizmus podmienenosti. Európske fondy sú na Slovensku v ohrození a musí sa vyvinúť vysoký tlak, aby boli ochránené,“.
Zároveň varoval: „Musíme sa postarať o to, aby sa z Fica nestal nový Orbán. Lebo sám hovorí, že ním chce byť,“. Podľa neho skúsenosti z iných krajín ukazujú, že zmrazenie eurofondov môže priniesť zmenu.
Eurofondy a čo bude nasledovať
Aj keď europarlament návrh podporí, konečné slovo nebude mať. Európska komisia môže rozhodnúť inak alebo zvoliť miernejší postup. V prípade tvrdších sankcií by navyše museli súhlasiť členské štáty v Rade EÚ.
Celý proces tak môže byť ešte dlhý a neistý. Isté však je, že eurofondy sa stali témou, ktorá presahuje ekonomiku a zasahuje aj do politických vzťahov v Európe.