Zobraziť zvyšok textu aj na tejto stránke
Taraba zároveň odmietol interpretáciu, že jeho skupina používa hlasovanie na získavanie politických ústupkov. Podľa jeho slov neprebiehali rokovania o iných požiadavkách a podstatou sporu bolo výlučne znenie legislatívy. Ak koalícia návrh nezmení, jeho skupina je pripravená predložiť vlastnú úpravu týkajúcu sa kajúcnikov. To, či by taký návrh získal dostatočnú podporu, zatiaľ nie je známe.
O jediný hlas sa rozhodovalo dva dni
Napätie okolo zákona sa prejavilo už v utorok 10. novembra, keď parlament neposunul novelu do ďalšej fázy prerokovania. Vtedy hlasovalo 75 poslancov za a rovnaký počet proti. Rozhodovanie sa preto presunulo na stredu. Ani druhý pokus však koalícii nepriniesol potrebnú väčšinu a návrh definitívne neprešiel.
Osobitnú pozornosť vyvolal postoj nezaradeného poslanca Jána Ferenčáka, ktorý sa pri stredajšom rozhodovaní zdržal. Práve jeho hlas spolu s odmietavým postojom Tarabovej trojice ukázal, že vládne strany nemajú pri každom návrhu automaticky zabezpečenú väčšinu. Výsledok jedného hlasovania však sám osebe neznamená, že koalícia nebude schopná schvaľovať iné zákony. Ich osud bude závisieť od konkrétnej podpory v parlamente.
Čo sa malo zmeniť pri kajúcnikoch?
Novela pripravená rezortom spravodlivosti mala upraviť systém výhod poskytovaných osobám, ktoré spolupracujú s orgánmi činnými v trestnom konaní. Návrh počítal napríklad so silnejším prepojením priznania benefitu s konkrétnym prínosom výpovede pri objasňovaní trestnej činnosti. Jednou zo zmien malo byť aj uprednostnenie mimoriadneho zníženia trestu v súdnej fáze konania pred niektorými benefitmi uplatňovanými počas vyšetrovania.
Gašpar argumentoval potrebou zabrániť zneužívaniu spolupracujúcich obvinených a odvolával sa aj na rozhodnutia európskych súdnych inštitúcií. Taraba naopak spochybňoval ústavnú udržateľnosť konkrétneho predloženého textu. Spor tak nebol iba o tom, či sa pravidlá majú meniť, ale aj o spôsobe a podobe pripravenej úpravy. Samotné odmietnutie novely znamená, že navrhované zmeny zatiaľ nenadobudnú účinnosť.
V diskusii sa opakovane objavovala aj kauza Očistec, v ktorej je Tibor Gašpar obžalovaný. Podpredseda parlamentu odmietal tvrdenia o tom, že by novela mala ovplyvniť rozhodovanie v tejto veci. Opozícia pritom možný dosah právnych zmien na prebiehajúce trestné konania uvádzala medzi dôvodmi svojej kritiky. Vinu ani nevinu jednotlivých obžalovaných však parlamentné hlasovanie neurčuje.
Podľa pravidiel parlamentného legislatívneho procesu možno návrh v tej istej veci opätovne predložiť najskôr po šiestich mesiacoch. Gašpar považuje návrat k rovnakej novele v tomto časovom horizonte za málo realistický vzhľadom na blížiacu sa predvolebnú kampaň. Otvorená zostáva aj otázka budúceho vzťahu medzi Smerom a Tarabovou skupinou. Stredajší výsledok ukázal, že pri citlivých zákonoch môžu byť rozhodujúce hlasy poslancov mimo pevného vládneho bloku.
Zdroje: hnonline.sk