Zobraziť zvyšok textu aj na tejto stránke
Progresívne Slovensko malo mať systém, otázky však prišli neskoro
Transparency International Slovensko v texte pripomenula, že podľa vyjadrení predstaviteľov PS mala strana zavedený mechanizmus preverovania donorov a veriteľov. Ten mal zahŕňať kontrolu vzťahov a činností z verejne dostupných zdrojov, preverovanie zmlúv so štátom, dlhov voči štátu, exekúcií, súdnych konaní či väzieb na ďalšie osoby a firmy. Súčasťou hodnotenia mala byť aj podnikateľská činnosť a pri fyzických osobách tiež ich verejné aktivity a súlad s hodnotami hnutia.
Mali by politici pravidelne diskutovať so študentmi?
TIS v tejto súvislosti citovala vyjadrenie finančnej manažérky strany Zuzany Čifári z leta 2023. „Pri darcoch / veriteľoch preverujeme ich vzťahy a činnosť z verejne dostupných zdrojov, napr. Centrálny register zmlúv, Centrálny register pohľadávok štátu, Register poverení na vykonanie exekúcie, Register partnerov verejného sektora a i. Zameriavame sa na preverenie zmlúv so štátom, preverujeme, či nemajú podlžnosti voči štátu, či voči nim nie sú vedené exekúcie, súdne konania, ktorých účastníkom je štát alebo orgán verejnej správy. Posudzujeme ich prepojenie na iné právnické alebo fyzické osoby, ak sú tieto vzťahy známe. Vyhodnocujeme ich podnikateľskú činnosť a v prípade fyzických osôb ich konania a verejné aktivity z pohľadu ich súladu s hodnotami hnutia,“ povedala.
Práve tu vzniká najväčší rozpor. Ak mal byť systém takto detailne nastavený, je podľa zverejnených informácií ťažké vysvetliť, prečo trvalo tak dlho, kým strana voči Pekárovi vzniesla výhrady. Dôležitým faktom zároveň je, že Pekár sa poslaneckého mandátu vzdal necelé tri mesiace po voľbách v roku 2023. V decembri toho istého roka svoje rozhodnutie odôvodňoval súkromnými a bližšie nešpecifikovanými osobnými dôvodmi.
Progresívne Slovensko a priznanie chyby aj zo strany TIS
Celá kauza otriasla aj dôveryhodnosťou hodnotení, ktoré Transparency International Slovensko dlhodobo zverejňuje. Organizácia totiž pravidelne zostavuje index transparentnosti financovania politických strán. V minulosti pritom bývalo častejšie terčom kritiky skôr konanie strán súčasnej koalície, ktoré podľa TIS neraz nereagovali na otázky alebo ich ignorovali. Tentoraz však problémy zasiahli aj stranu, ktorá v týchto rebríčkoch dlhodobo patrila medzi lepšie hodnotené subjekty.
TIS preto zvolila aj sebakritický tón. Organizácia priznala, že v prípade tohto indikátora sa vo veľkej miere opierala o dôveru v opis mechanizmov zo strany samotných politických strán. To podľa nej odhalilo slabé miesto celého systému hodnotenia. „Ako je možné, že strana podozrivého sponzora neodhalila skôr? Situácia ukazuje aj nedostatok nášho hodnotenia, ktoré je pri tomto indikátore založené najmä na dôvere v hodnovernosť opisu mechanizmu samotnou stranou. V Transparency sa podozrivé finančné toky, samozrejme, snažíme preverovať tiež, no vychádzať tiež dokážeme len z verejných dát či tipov. V tomto sme aktivitu uznali 8 zo 16 hodnotených strán,“ tvrdí TIS.
Prípad tak neukazuje iba problém jednej strany, ale aj limity externého dohľadu nad straníckym financovaním. Progresívne Slovensko sa musí vyrovnať s otázkami o tom, ako pracovalo s jedným z najvýraznejších donorov. Zároveň sa však ukazuje, že bez širších dát, dôslednejších kontrol a včasných podnetov môžu mať problém zachytiť podobné riziká aj organizácie, ktoré sa transparentnosti venujú systematicky. Kauza preto presahuje hranice jedného mena a stáva sa varovaním pre celý politický priestor.