Kauza PS v súvislosti s financovaním strany naberá na sile. Neziskovka si sype popol na hlavu: „Neodhalili sme to.“

◉ Progresívne Slovensko rieši otázky okolo viac ako 400-tisíc eur na pôžičkách a približne 50-tisíc eur na daroch od Martina Pekára.
◉ Kauza nezasiahla iba samotnú stranu, ale aj Transparency International Slovensko, ktorá priznala slabinu vlastného hodnotenia.
◉ Martin Pekár tvrdí, že problém mohol byť zneužitý na jeho vyradenie z boja o podpredsednícky post.
◉ Strana mala mať nastavený systém preverovania donorov, no napriek tomu sa pôvod peňazí začal riešiť až po mesiacoch.

Progresívne Slovensko sa v uplynulých dňoch dostalo do nepríjemnej situácie, ktorá otvorila otázky o financovaní strany. Prípad sa týka Martina Pekára, dnes už čoskoro bývalého člena, ktorý strane poskytol vysoké sumy formou pôžičiek aj darov. V centre pozornosti sa neocitla iba výška peňazí, ale najmä ich pôvod. Problémom je aj to, že otázky podľa zverejnených informácií neprišli okamžite, ale až po dlhšom čase. Strana medzitým peniaze Pekárovi vrátila, no pochybnosti tým nezmizli.

Celá vec navyše zasiahla aj Transparency International Slovensko, ktorá sa dlhodobo venuje hodnoteniu transparentnosti politických strán. Práve tá teraz otvorene priznala, že v tomto prípade zrejme nefungovali všetky kontrolné mechanizmy tak, ako mali. Nad kauzou visí aj vnútrostranícky rozmer, keďže sa blíži snem v Trnave a rozhodovanie o ďalšom smerovaní hnutia. Ako sa mohlo stať, že tak výrazné finančné toky vyvolali zásadné otázky až po mesiacoch?

Progresívne Slovensko a peniaze, ktoré vyvolali pochybnosti

Podľa známych informácií poskytol Martin Pekár strane dohromady viac než 400-tisíc eur v pôžičkách a približne 50-tisíc eur vo forme darov. Zlom mal nastať až vo chvíli, keď sa strana po mesiacoch začala zaujímať o pôvod týchto finančných prostriedkov. Pekár ho podľa PS nevedel vysvetliť. Práve to viedlo k pozastaveniu jeho pôsobenia a neskôr zrejme aj k definitívnemu vylúčeniu.

Pekár však situáciu interpretuje odlišne. Tvrdí, že strana túto záležitosť využila ako zámienku na jeho odstavenie z boja o podpredsednícku funkciu. Táto línia sporu prichádza práve v čase, keď sa Progresívne Slovensko pripravuje na sobotný snem v Trnave, kde sa bude rozhodovať o ďalšej podobe strany. Kauza tak nemá iba finančný, ale aj vnútropolitický rozmer.

Na celom prípade zaujme aj širší kontext. Pekár totiž nepatril medzi neznámych podporovateľov politických subjektov. Transparency International Slovensko upozornila, že išlo o výrazného sponzora už v minulosti. „V rámci PS tak ide o tretieho najväčšieho sponzora strany a siedmeho najväčšieho spomedzi všetkých strán. Pekár patril predtým aj k veľkým sponzorom strany Spolu a do politiky podľa knižnice vložil ako investíciu či dar dovedna takmer 800-tisíc eur,“ píše TIS.

Takéto čísla robia z celej kauzy ešte závažnejší prípad. Nejde totiž o jednorazový menší dar, ale o dlhodobé a výrazné finančné pôsobenie v politike. O to hlasnejšie dnes znejú otázky, prečo sa pôvod peňazí nestal predmetom intenzívnejšieho preverovania skôr.

Progresívne Slovensko malo mať systém, otázky však prišli neskoro

Transparency International Slovensko v texte pripomenula, že podľa vyjadrení predstaviteľov PS mala strana zavedený mechanizmus preverovania donorov a veriteľov. Ten mal zahŕňať kontrolu vzťahov a činností z verejne dostupných zdrojov, preverovanie zmlúv so štátom, dlhov voči štátu, exekúcií, súdnych konaní či väzieb na ďalšie osoby a firmy. Súčasťou hodnotenia mala byť aj podnikateľská činnosť a pri fyzických osobách tiež ich verejné aktivity a súlad s hodnotami hnutia.

TIS v tejto súvislosti citovala vyjadrenie finančnej manažérky strany Zuzany Čifári z leta 2023. „Pri darcoch / veriteľoch preverujeme ich vzťahy a činnosť z verejne dostupných zdrojov, napr. Centrálny register zmlúv, Centrálny register pohľadávok štátu, Register poverení na vykonanie exekúcie, Register partnerov verejného sektora a i. Zameriavame sa na preverenie zmlúv so štátom, preverujeme, či nemajú podlžnosti voči štátu, či voči nim nie sú vedené exekúcie, súdne konania, ktorých účastníkom je štát alebo orgán verejnej správy. Posudzujeme ich prepojenie na iné právnické alebo fyzické osoby, ak sú tieto vzťahy známe. Vyhodnocujeme ich podnikateľskú činnosť a v prípade fyzických osôb ich konania a verejné aktivity z pohľadu ich súladu s hodnotami hnutia,“ povedala.

Práve tu vzniká najväčší rozpor. Ak mal byť systém takto detailne nastavený, je podľa zverejnených informácií ťažké vysvetliť, prečo trvalo tak dlho, kým strana voči Pekárovi vzniesla výhrady. Dôležitým faktom zároveň je, že Pekár sa poslaneckého mandátu vzdal necelé tri mesiace po voľbách v roku 2023. V decembri toho istého roka svoje rozhodnutie odôvodňoval súkromnými a bližšie nešpecifikovanými osobnými dôvodmi.

Progresívne Slovensko a priznanie chyby aj zo strany TIS

Celá kauza otriasla aj dôveryhodnosťou hodnotení, ktoré Transparency International Slovensko dlhodobo zverejňuje. Organizácia totiž pravidelne zostavuje index transparentnosti financovania politických strán. V minulosti pritom bývalo častejšie terčom kritiky skôr konanie strán súčasnej koalície, ktoré podľa TIS neraz nereagovali na otázky alebo ich ignorovali. Tentoraz však problémy zasiahli aj stranu, ktorá v týchto rebríčkoch dlhodobo patrila medzi lepšie hodnotené subjekty.

TIS preto zvolila aj sebakritický tón. Organizácia priznala, že v prípade tohto indikátora sa vo veľkej miere opierala o dôveru v opis mechanizmov zo strany samotných politických strán. To podľa nej odhalilo slabé miesto celého systému hodnotenia. „Ako je možné, že strana podozrivého sponzora neodhalila skôr? Situácia ukazuje aj nedostatok nášho hodnotenia, ktoré je pri tomto indikátore založené najmä na dôvere v hodnovernosť opisu mechanizmu samotnou stranou. V Transparency sa podozrivé finančné toky, samozrejme, snažíme preverovať tiež, no vychádzať tiež dokážeme len z verejných dát či tipov. V tomto sme aktivitu uznali 8 zo 16 hodnotených strán,“ tvrdí TIS.

Prípad tak neukazuje iba problém jednej strany, ale aj limity externého dohľadu nad straníckym financovaním. Progresívne Slovensko sa musí vyrovnať s otázkami o tom, ako pracovalo s jedným z najvýraznejších donorov. Zároveň sa však ukazuje, že bez širších dát, dôslednejších kontrol a včasných podnetov môžu mať problém zachytiť podobné riziká aj organizácie, ktoré sa transparentnosti venujú systematicky. Kauza preto presahuje hranice jedného mena a stáva sa varovaním pre celý politický priestor.