Zobraziť zvyšok textu aj na tejto stránke
Korčok zároveň pripomenul aj širší kontext. Upozornil, že ak boli predstavitelia súčasnej vlády schopní bez dôkazov hovoriť o zasahovaní zo strany Veľkej Británie, potom by podľa neho mali rovnakou intenzitou reagovať aj teraz, keď sa v celej veci spomína Rusko. V jeho slovách bolo cítiť výhradu voči tomu, čo označuje za dvojitý meter v zahraničnopolitických témach.
Ešte ostrejšie vyznela záverečná časť jeho odkazu. Korčok napísal, že pri Moskve sa podobná razancia zrejme neobjaví, pretože v takom prípade vraj ide o „bratskú pomoc“. Dodal aj ironickú poznámku o suverénnej politike orientovanej iba na jednu svetovú stranu. Touto formuláciou naznačil, že postoj k Rusku je podľa neho v súčasnej politike príliš zhovievavý.
Rusko ako test dôveryhodnosti zahraničnej politiky
Celá kauza preto nie je len sporom o jeden uniknutý prepis. Rusko sa v nej stáva aj testom konzistentnosti slovenskej zahraničnej politiky. Otázkou už nie je iba to, čo presne zaznelo v telefonáte, ale aj to, ako na tieto tvrdenia zareagujú slovenské inštitúcie.
V tejto chvíli je podstatné najmä to, že zverejnené informácie hovoria o možnej snahe ovplyvniť politický vývoj na Slovensku cez zahraničné kontakty. Ak sa podobné podozrenia objavia, štát by mal vedieť ukázať, že ich berie vážne bez ohľadu na to, či ide o spojenca alebo krajinu, ktorú časť politickej scény vníma zmierlivejšie. Práve v tom spočíva zásadný rozmer celej veci.
Rusko tak v tejto kauze nevystupuje iba ako názov cudzej krajiny v prepise. Objavuje sa ako symbol širšieho problému, ktorý sa týka dôvery verejnosti, rovnakého prístupu k citlivým medzinárodným otázkam a schopnosti politikov reagovať bez selektívneho metra. Kým nepríde oficiálne vysvetlenie alebo ďalšie relevantné zistenia, téma bude nepochybne ďalej rezonovať.