Zobraziť zvyšok textu aj na tejto stránke
Zlomovým momentom bol rok 2019. Najvyšší súd ho právoplatne uznal vinným z prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Dôvodom boli jeho výroky v rádiu, kde spájal rómsku komunitu s kriminalitou.
Rozsudok mal zásadné následky. Mazurek prišiel o poslanecký mandát a musel zaplatiť pokutu 10-tisíc eur. Stal sa tak prvým slovenským poslancom, ktorý o funkciu prišiel v dôsledku úmyselného trestného činu.
Mazurek dnes: Nová strana, staré témy
Po odchode z ĽSNS v roku 2021 sa Mazurek stal súčasťou hnutia Republika. Spolu s Milanom Uhríkom a ďalšími politikmi sa pokúsili o rebranding politickej scény, no ideové smerovanie ostalo podobné.
Mazurek sa vo svojich vystúpeniach venuje najmä témam ako kritika NATO, odmietanie pandemických opatrení či útoky na mimovládne organizácie. Opakovane sa vyjadruje aj k otázkam menšín, čo mu prináša ďalšiu kritiku.
V minulosti čelil aj obvineniam zo spochybňovania holokaustu či pozitívneho hodnotenia vojnového Slovenského štátu. Tieto výroky neskôr označil za chyby z mladosti, no ich dopad na verejný obraz zostal.
Rozhodnutie amerických úradov tak možno vnímať aj v kontexte jeho dlhodobého pôsobenia. Otázkou zostáva, aký dopad bude mať tento krok na jeho politickú budúcnosť.
Zamietnutie víz neznamená len administratívny problém. V prípade verejne činných osôb ide aj o signál zo zahraničia, ktorý môže ovplyvniť ich dôveryhodnosť. Spojené štáty si dlhodobo strážia, koho vpustia na svoje územie. Pri politikoch pritom zohráva úlohu nielen trestná minulosť, ale aj verejná rétorika a postoje. Prípad, ktorý sa týka osoby ako Mazurek, tak presahuje hranice Slovenska. Ukazuje, ako môže domáca politická kariéra ovplyvniť medzinárodné postavenie.