Brusel sa pozrel na proruských poslancov. Slovensko patrí medzi lídrov. Vieme, ktorí sú na zozname

Mazurek medzi špičkou proruských hlasov v europarlamente

Na samom vrchole rebríčka skončil Milan Mazurek, člen hnutia Republika a výrazný politický influencer. Spolu s troma nemeckými poslancami z proruskej strany BSW hlasoval 16-krát proti návrhom, ktoré odsudzovali agresiu Kremľa, raz sa zdržal a nikdy nehlasoval za. Tento postoj, podľa metodiky analytikov, predstavuje najvyšší stupeň proruskej orientácie.

Ďalší slovenský politik z Republiky, Milan Uhrík, sa umiestnil hneď za Mazurekom. Uhrík rovnako 16-krát hlasoval proti, v jednom prípade nehlasoval, nezdržal sa ani raz. V tejto kategórii zdieľa pozíciu s českým poslancom Ondřejom Dostálom a poľským extrémistom Grzegorzom Braunom.

Do prvej štvorky rebríčka sa dostal aj Erik Kaliňák zo strany SMER, ktorý 15-krát hlasoval proti a dvakrát sa nezúčastnil.

Proruskí poslanci zo Slovenska: Mazurek, Uhrík, Kaliňák, Blaha a ďalší

Slovenské zastúpenie v rebríčku proruských poslancov dopĺňajú ďalšie známe mená zo strany SMER – Judita Laššáková (14 hlasovaní proti, jedno zdržanie, dve neúčasti) a Ľuboš Blaha (14 hlasovaní proti, tri neúčasti). Všetci šiesti sa tak radia medzi politikov, ktorí dlhodobo odmietajú podporu Ukrajine, alebo sa hlasovania vôbec nezúčastňujú.

Pre porovnanie – Česká republika má v zozname troch zástupcov a Nemecko až osem. Medzi Čechmi figurujú napríklad Ivan David (SPD) a Kateřina Konečná (KSČM), známi svojimi proruskými postojmi.

Rebríček vznikol na základe analýzy konkrétnych hlasovaní v europarlamente, ktoré sa týkali:

• odsúdenia ruskej agresie,
• podpory pre Ukrajinu,
• reakcie na bieloruský režim,
• a možnosti Ukrajiny útočiť na ruské územie so západnými zbraňami.

Hlasovanie z 28. novembra 2024, ktoré sa týkalo spolupráce Ruska so Severnou Kóreou, bolo jasným lakmusovým papierikom – Mazurek, David aj Dostál hlasovali proti. Rovnako ako 19. septembra, keď sa riešilo, či môže Ukrajina použiť západné zbrane na ciele v Rusku.

Analytici varujú, že Slovensko sa tak dostáva do nepohodlnej pozornosti EÚ – a to nie len pre výnimočný počet „proruských“ hlasov, ale aj kvôli konzistentnosti tohto postoja.