Zobraziť zvyšok textu aj na tejto stránke
Ruská hrozba podľa Mandona do roku 2030 neoslabne
Mandon pri svojom vystúpení odkázal aj na odhady spravodajských služieb. Podľa nich má Rusko do roku 2030 ďalej rozšíriť počet vojakov aj vojenskej techniky. Generál tvrdí, že práve tento vývoj je jedným z hlavných dôvodov, prečo Francúzsko podľa neho potrebuje posilniť vlastné kapacity.
Podľa jeho slov by ruská armáda mala mať do roku 2030 približne 1,9 milióna vojakov, kým vlani ich bolo asi 1,3 milióna. Zvýšiť sa má aj počet ťažkých tankov. Kým v roku 2025 ich malo byť okolo štyroch tisíc, v roku 2030 by ich podľa Mandona mohlo byť až sedemtisíc. Spomenul tiež ruské námorníctvo, ktoré by podľa neho malo disponovať 230 až 240 bojovými plavidlami.
Tieto čísla použil ako podklad pre širšie varovanie pred zhoršujúcim sa bezpečnostným prostredím. „Nachádzame sa v nebezpečnom období. Nesmieme vyvolávať paniku, ale len zvyšovať povedomie, pretože tieto investície do obrany potrebujeme. Už nemôžeme rovnako dôverovať odhodlaniu Američanov chrániť našu bezpečnosť,“ povedal.
Takto formulované stanovisko je zároveň politickým aj strategickým signálom. Nehovorí len o stave ruskej armády, ale aj o tom, ako časť európskych spojencov vníma budúce rozdelenie bezpečnostnej zodpovednosti medzi Európou a Spojenými štátmi.
Francúzske výdavky na obranu a otázka americkej podpory
Mandon vo svojom vystúpení upozornil aj na oslabenú istotu, s akou Európa v minulosti počítala s americkou ochranou. Jeho slová naznačujú, že Francúzsko chce pri obrane viac stavať na vlastných možnostiach a na silnejšej európskej pripravenosti.
Zároveň však nepriniesol obraz rozchodu medzi Parížom a Washingtonom. Naopak, dodal, že kontakt s americkými vojenskými predstaviteľmi pokračuje intenzívne. Podľa neho zostáva tento dialóg na „veľmi vysokej úrovni“.
Aj táto časť jeho výpovede ukazuje, že francúzska debata o obrane sa neodohráva len v rovine možného rizika zo strany Ruska. Súvisí aj s tým, ako si Paríž predstavuje vlastnú vojenskú pripravenosť v situácii, keď sa v Európe vedie vojna a zároveň sa otvorene diskutuje o spoľahlivosti doterajších bezpečnostných opôr.
Prečo sa francúzske výdavky na obranu dostávajú do centra debaty
Aktualizovaný vojenský program sa tak stáva viac než len rozpočtovým dokumentom. Vláda ním reaguje na napätie v Európe a armádne velenie ho obhajuje argumentom, že bezpečnostné riziká sa v najbližších rokoch nemusia zmenšovať.
Mandonove slová pred poslancami ukazujú, že francúzske vedenie nevníma obranné investície iba ako technickú otázku modernizácie armády. Spája ich s možnosťou vážnejšieho konfliktu na kontinente, s rastom ruských kapacít a s potrebou pripraviť sa na dlhodobo neisté obdobie. Francúzsko pritom naďalej trvá na tom, že podpora Ukrajiny neznamená priamu účasť vo vojne. Práve popri tejto pozícii však zaznievajú čoraz dôraznejšie argumenty, že bez vyšších investícií do obrany nebude možné udržať potrebnú mieru pripravenosti.