Zobraziť zvyšok textu aj na tejto stránke
Podobne reagoval aj hovorca maďarskej vlády pre medzinárodné otázky Zoltán Kovács. Pre Politico uviedol, že kontakty medzi Szijjártóom a Lavrovom predstavujú bežnú diplomatickú prax a nejde o výmenu citlivých informácií. „Nehovorí o prvkoch, ktoré Rusom nepatria; diskutujú o otázkach verejnej politiky týkajúcich sa Európskej únie,“ povedal Kovács. Zároveň dodal, že bez ohľadu na postoje lídrov EÚ sa maďarský minister snaží vystupovať ako sprostredkovateľ medzi Európou a Ruskom a vysvetľovať dôvody prijímaných rozhodnutí. Tvrdenia, podľa ktorých Maďarsko zdieľalo s Ruskom dôverné informácie, označil za „jednoducho nepodložené“.
Myslíte si, že vláda momentálne rieši skutočné problémy Slovenska?
Maďarská vláda teda stavia svoju obranu na tom, že komunikácia s Ruskom sama o sebe nie je dôkazom porušenia pravidiel. Kritici však upozorňujú, že problémom nie je iba samotný kontakt, ale aj časovanie, obsah rozhovorov a dôsledky pre dôveru medzi spojencami.
Maďarsko vyvolalo v EÚ aj NATO vlnu obáv
Szijjártó už 24. marca priznal, že s Ruskom komunikoval pred rokovaniami ministrov zahraničných vecí EÚ aj po nich. Okrem Moskvy spomenul aj Izrael, Srbsko, Turecko a ďalších partnerov. Aj vtedy to označil za štandardný spôsob diplomacie. Európska komisia však reagovala slovami, že takéto odhalenia sú „mimoriadne znepokojujúce“ a požiadala o vysvetlenie.
Ostrá reakcia prišla aj z Poľska. Premiér Donald Tusk uviedol, že ho tieto správy neprekvapili. Zároveň dodal, že je pri zdieľaní informácií na rokovaniach s Viktorom Orbánom opatrný a vystupuje „iba vtedy, keď je to naozaj nevyhnutné“. Podľa Politico Európska únia v poslednom období obmedzuje tok dôverných materiálov smerom do Maďarska a citlivé témy sa často riešia v menších skupinách popri summitoch.
Výrazný postoj zaujal aj český prezident Petr Pavel. Ten označil za absolútne neprijateľné, aby členský štát EÚ a NATO obchádzal pravidlá a delil sa s protivníkom o citlivé informácie, aj keby nešlo o utajované materiály. Podľa neho by Česko malo prehodnotiť vzťahy s Maďarskom vrátane rozsahu informácií, ktoré je ochotné zdieľať. V praktickej rovine navrhol obmedziť všetky vzťahy so Szijjártóom, pretože ho považuje za nedôveryhodného. Zároveň vyslovil presvedčenie, že o celej veci vedel aj premiér Viktor Orbán.
Celý prípad tak prerástol rámec jedného uniknutého telefonátu. Dnes už ide o širšiu debatu o tom, či Maďarsko stále pôsobí ako dôveryhodný partner pri spoločných európskych a bezpečnostných rozhodnutiach. A práve táto otázka môže mať v nasledujúcom období ešte väčšiu váhu než samotné vysvetlenia Budapešti.